S Jakubom Čižmarovičom po nahrávaní Beethovenovho 4. koncertu

Beethovenov Štvrtý klavírny koncert som prvýkrát hral s ŠKO a Leošom Svárovským v roku 2022. Asi v máji prišla ponuka od Antona Popoviča nahrať videozáznam pre RTVS a v júli sa projekt zrealizoval.

Záznam je súčasťou televízneho projektu Antona Popoviča a Adriana Rajtera, ktorí iniciovali sériu komorných koncertov s viacerými umelcami, nádherne nasnímanými pre RTVS. Myslím, že sa začnú vysielať túto jeseň. Mám už za sebou recitál pre tento projekt so skladbami od Ravela, Liszta, Debussyho a Wagnera, a tak prišiel nápad urobiť niečo aj s orchestrom. Spomedzi všetkých možných tipov bol mojím naj práve štvrtý Beethovenov koncert, pretože má najzaujímavejší orchestrálny part, ktorý je veľmi rovnocenným partnerom klavíru, a aj dĺžkou 40 minút bol pre tento projekt najvhodnejší.

Štvrtý klavírny koncert je pre mňa asi jedným z najkrajších klavírnych koncertov. Zo všetkých piatich „beethovenov“ má u mňa špeciálne miesto, niečo ako druhý Brahmsov koncert, s ktorým má niektoré veľmi podobné črty. Začína sa sólovou klavírnou, síce banálnou, no krásnou témou, na ktorú nadviaže v expozícii orchester. Dovtedy takto nikto nekomponoval, bolo to revolučné. Úžasná je aj druhá časť i veselá tretia. Zároveň je pre mňa jedným z najťažších koncertov, aký som kedy hral, z hudobného, technického aj formálneho hľadiska. Dosť som si „lámal“ prsty na terciových trilkoch, kde som sa naozaj zapotil. Beethoven napísal pre prvú časť dve kadencie, tentokrát som si vybral tú dlhšiu, ale keby som ho ešte niekedy hral, rád by som hral aj tú druhú, ktorá je trošku kompaktnejšia, no tiež veľmi zaujímavá.

Všetky ostatné Beethovenove koncerty som sa naučil ešte počas štúdií, ale tento som si „odložil“ na neskôr, na dospelejší vek. Preto bola práca na ňom iná. Ako študent som cvičil živelne, spontánne, emočne, veľa vecí vtedy ide aj akosi jednoduchšie. Teraz to bolo vedomejšie štúdium, analytickejšie, aj s partitúrou, a na cvičenie technicky náročných miest bolo menej času než počas štúdia, takže som musel pracovať koncentrovanejšie. Z množstva dostupných excelentných inšpirujúcich nahrávok bolo pre mňa najzaujímavejšie pozrieť si na internete nielen ako hrá, ale aj ako ho na majstrovskom kurze vyučuje András Schiff.

Spolupráca so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu pod taktovkou Antona Popoviča bola veľkou radosťou, všetko bolo výborne naplánované a pripravené, proste veľmi príjemný proces. Aj ľudsky sme vysielali na tej istej vlne. Tóno vyslovene horel entuziazmom, čo bolo cítiť každú sekundu. Do SOSR­‑u boli začlenení mladí ľudia zo Slovenského mládežníckeho orchestra a práca s takýmto rôznorodým orchestrom bola veľmi zaujímavá.

Skúšanie i nahrávanie bolo úplne špecifické kvôli viacerým tímom, prítomní boli kameramani, zvukári, režiséri…, takže sme prešli dosť dlhým a detailným skúšobným procesom. Každú časť sme zahrali ako celok asi trikrát za sebou. Pociťoval som veľkú zodpovednosť. Nebolo jednoduché byť spontánny a prirodzený pri takomto v podstate live a zároveň „nelive“ nahrávaní a zotrvať v koncentrácii napriek tomu, že sa mi nad hlavou vznášala kamera. Ale pri terciových trilkoch som na kamery úplne zabudol…