Richard Wagner: Das Rheingold - Predohra

Pred 150 rokmi sa začal experiment, ktorý nemal v dejinách opery obdobu: skladateľ si postavil vlastné divadlo, aby v ňom uviedol svoje dielo podľa vlastných predstáv.

Dňa 13. 8. 1876 sa v novom Festspielhause v Bayreuthe začali prvé Bayreuthské slávnosti. Otvorilo ich Das Rheingold, nadpísaný ako Vorabend (Predvečer) Wagnerovho Prsteňa Nibelungovho. Po ňom nasledovali Die Walküre, Siegfried a Götterdämmerung ako prvý, druhý a tretí deň monumentálnej trilogickej slávnostnej hry pre javisko (Bühnenfestspiel). Spolu vytvorili tetralógiu, ktorú Wagner po prvý raz uviedol ako celok v divadle postavenom osobitne na tento účel.

Začiatok Rheingoldu je pritom pravým opakom okázalého otvorenia. Z hlbokého Es kontrabasov sa vynorí kvinta v troch fagotoch a potom sa jeden po druhom pridávajú lesné rohy. Z nehybného akordu sa začína rodiť pohyb. Postupne vstupujú flauty, klarinety a sláčiky, neskôr hoboje, prvé husle a trúbka. Jediný akord sa rozrastá do čoraz hustejšieho zvukového organizmu, až máme pocit, že voda Rýna začala prúdiť priamo pred nami.

A práve vo chvíli, keď už poslucháč zachytil melódiu a stihol sa v novom zvukovom svete trochu zorientovať, ozve sa prvá Rýnska panna Woglinde s takmer dadaistickým „Weia! Waga! Woge, du Welle…“ a z abstraktného zvuku sa stáva divadlo.

Wagner tu nekomponuje predohru v tradičnom zmysle. Hudba pôsobí, akoby existovala už predtým, než sme ju začali počúvať, a poslucháč sa iba postupne ocitá uprostred jej toku. Z tohto zvukového prazákladu vyrastie prvý obraz Rheingoldu a s ním svet, v ktorom sa počas predvečera a nasledujúcich troch dní odohrá príbeh zlata, moci, lásky, zrady a napokon zániku celého sveta.

Ak si dnes pripomíname 150 rokov od prvých Bayreuthských slávností, sotva možno zvoliť symbolickejšiu Skladbu dňa. Presne týmto zvukom sa totiž 13. augusta 1876 začalo prvé predstavenie v dejinách festivalu.

Ako ukážku sme vybrali legendárnu bayreuthskú nahrávku Rheingoldu z r. 1955 pod taktovkou Josepha Keilbertha. Vznikla priamo vo Festspielhause a patrí k najcennejším zvukovým dokumentom povojnového Bayreuthu. Navyše išlo o prvý kompletný Ring zaznamenaný v stereofónnej technike.