Ranjevš & Óbasz
Májový program v Nitrianskej synagóge ponúkol nevšedný koncert improvizovanej hudby, na ktorom vystúpili slovenský gitarista Štefan Szabó a český bubeník Jakub Švejnar. Nitra sa stala ich štvrtou zastávkou na májovom česko-slovensko-maďarskom turné. Hudobníci sa stretli počas štúdia jazzovej hudby na JAMU v Brne, odvtedy spolu hrajú v tomto formáte (a pod názvom Ranjevš & Óbasz) približne piaty rok.
Koncert sa niesol v duchu neprerušovanej voľnej improvizácie, hľadania zvukových možností a spoznávania akustických vlastností synagógy. Obaja protagonisti si priniesli široký arzenál nástrojov (akustická gitara, elektrická gitara, ústna harmonika, bicie, zvonkohra, kalimba, zobcová flauta atď.) a pozvali poslucháčov na veľmi rozmanitý výlet plný explózie zvukov. Koncert si dovolím rozdeliť na päť tematických celkov.
Úvod improvizácie vo mne zanechal ambientno-akustický dojem. Szabó tu pracoval predovšetkým s akustickou gitarou, na ktorej hral okrem prstov a plektra aj pomocou elektronického sláku EBow a husľovým sláčikom. Zo začiatku išlo skôr o sporadické hranie bez repetície zvukov či pravidelných rytmických patternov. Hudobníci sa zoznamovali s priestorom.
Proces postupne kulminoval k druhému tematickému celku, noisovo-elektronickému. Švejnar tu svojou hrou v istých momentoch vytváral beaty pripomínajúce metalovú hudbu či drum’n’bass. Szabó vystriedal akustickú gitaru za elektrickú, čo prinieslo úplne novú náladu a paletu zvukov. Veľmi pôsobivá bola jeho práca s oktáverom na dlhších zvukových a občas aj akordických plochách.
Po vystupňovaní napätia sa nálada vrátila späť do pokojnejších vôd, kde sa už kombinovali akustické zvuky s elektronickými. Švejnar zaujal s kalimbou a činelmi, ktoré kládol na blany floor tomu a tom-tomu, vďaka čomu oba nástroje dosahovali oveľa silnejšiu rezonanciu. V kombinácii s prirodzeným dozvukom synagógy a krúživými pohybmi, vytvárajúcimi akoby efekt vibrata, evokovali tieto zvuky gongy či tibetské misy.
Po krátkom zasnení sa a otvorení očí sa mi naskytol zaujímavý pohľad na Szabóa s ústnou harmonikou v ústach, prenasledujúceho mechanického chrobáka. Tento moment pre mňa predstavoval ďalší predel v rámci improvizácie. Po chvíľke putovania po priestore, počas ktorého do improvizácie zapojil aj zvuk klavíra, sa stratil v zákulisí, smerujúc na druhé poschodie synagógy. Vďaka zvukom ústnej harmoniky a chrobáka sme mohli počuť jeho presun naprieč priestorom. Napriek vzdialenosti oboch účinkujúcich naďalej zotrvávali v tvorivom dialógu. Prekvapenie nastalo v okamihu, keď sa Štefan Szabó vrátil s akordeónom v rukách. Nálada sa priblížila k úvodu koncertu, kruh improvizácie sa uzavrel...
Po potlesku sa poslucháči dočkali prídavku, ku ktorému si hudobníci prizvali Júliusa Fujaka, pôsobiaceho v Nitre. Nešlo vôbec o náhodu. Szabó v krátkom príhovore uviedol, že práve prof. Fujak mu otvoril bránu do sveta súčasnej hudby. Začiatok spoločnej improvizácie odštartovali zvony neďalekého kostola, na čo poukázal aj hosť večera.
Koncert vo mne zanechal pocit satisfakcie a úspešnej psychohygieny. Zostáva dúfať, že sa v priestoroch Nitrianskej synagógy podobných nevšedných koncertov bude v budúcnosti konať viac.