Raiskin sa lúči Schmidtom a triumfom Trpčeského

12./13. 6. 2025

Bratislava, Reduta

Slovenská filharmónia, S. Trpčeski, D. Raiskin

Rachmaninov – Schmidt

Vo štvrtok aj v piatok 12. a 13. júna som navštívil obidva koncerty v  bratislavskej Redute s  rovnakým programom. Prilákalo ma najmä uvedenie Symfónie č. 4 Franza Schmidta. Podľa dostupných informácií hrala Slovenská filharmónia toto dielo bratislavského rodáka po prvýkrát, čo je o  to zvláštnejšie, že niektorí znalci svetového symfonického repertoáru ju zaraďujú medzi najvýznamnejšie symfónie 20.  storočia. Slovenským poslucháčom sú však všetky skladateľove symfónie známe z  nahrávok bratislavského rozhlasového symfonického orchestra, ktoré v  80. rokoch realizoval Ľudovít Rajter, Schmidtov žiak.

Geniálna smutná hudba s  nádhernými sýtymi harmóniami vytryskla z pocitov hlbokej straty a  bolesti skladateľa, keď mu jediná dcéra Emma zomrela na následky pôrodu svojho dieťaťa. Dielo sa hrá vcelku, ale je v ňom možno zreteľne postrehnúť klasickú 4-časťovú formovú schému, pričom jednotlivé časti na seba nadväzujú attacca. Voľbou temp šéfdirigent SF Daniel Raiskin nevybočil z  viacerých interpretačných poňatí dnes dostupných na zvukových nosičoch. Určitú výnimku som vnímal pri scherze, kde som mal pocit, že hoci boli hráči orchestra ešte vo vzájomnom  synchróne, išlo už o  hraničné tempo. Utvrdilo ma to v  mojom starom presvedčení, že v  kontrapunktickej hudbe je počuteľná texturálna prehľadnosť a  rytmická výraznosť predsa len viac ako rýchlosť.

Celkové interpretačné uchopenie môjho obľúbeného diela ma však nadchlo, obzvlášť výstavba gradácií, zvuková symbióza navrstvených štrukturálnych pásiem s  bolestne „režúcimi“ harmonickými súzvukmi, načasovanie vrcholov, no  najmä mimoriadne krásne vrúcne zvoľnenia, keď hudba dynamicky i tempovo opadávala a vplývala do tematicky nových úsekov. Úchvatné violončelové sólo v pomalej časti „vyspieval“ na svojom nástroji Boris Bohó, vedúci sekcie violončiel, koncertným majstrom bol Jarolím Emmanuel Ružička. Dlhotrvajúci potlesk publika bol svedectvom, že ho dielo oslovilo a emocionálne hlboko zasiahlo. Môžeme sa len tešiť, že vydavateľstvo CPO začalo postupne nahrávať so Slovenskou filharmóniou s dirigentom Danielom Raiskinom kompletný cyklus Schmidtových symfónií.

Potešenie však prišlo už v prvej polovici večera v 1. klavírnom koncerte fis mol op. 1 Sergeja Rachmaninova. Bravúrnou realizáciou sólového partu zaujal charizmatický macedónsky klavirista Simon Trpčeski. Dramaticky dravý nástup klavíra hneď v  úvode diela a následná emocionálne vášnivá odpoveď prvého samostatného orchestrálneho vstupu avizovali, že zriedkavejšie uvádzané dielo zaznie v  dokonalom stvárnení, pri ktorom sa dostane každej fráze, pasáži či detailu adekvátnej interpretačnej pozornosti. Klavirista zaujal nielen ohromujúcou virtuozitou, bezproblémovým zvládaním krkolomných rýchlych skokov, oktáv a  akordov, ale aj plne chápajúcim vhľadom do kompozičnej štruktúry diela, hlbokým výrazom siahajúcim od prejavov výbušného temperamentu až po najlahodnejšiu poetickú jemnosť, skvelou prácou s  časom a  citlivou schopnosťou dynamicky ustúpiť do pozadia tam, kde sa dôležitým nositeľom hudobnej výpovede stáva orchester.

Dôstojným partnerom bol sólistovi orchester SF. Trpčeski a Raiskin si vzájomne dokonale rozumeli, vďaka čomu bol vklad orchestra nemenej živý a emocionálne výrazný. Klavirista a orchester hrali v obdivuhodnom synchróne aj v rytmicky záludných úsekoch finále koncertu, kde hudba uháňa vpred v závratnom tempe. Na piatkovom koncerte hral Trpčeski lyrické pasáže diela o trochu pomalšie (najmä v  druhej a tretej časti), čím sa typicky rachmaninovovská melanchólia a nostalgia dostala do ešte väčšieho výrazového kontrastu s technicky exponovanými virtuóznymi pasážami. Nadšenému publiku sa Trpčeski zavďačil prídavkami. Prvým z nich bolo v oba večery temperamentné finále Precipitato z Prokofievovej 7. klavírnej sonáty, po ktorých hral sólista vo štvrtok Hommage à Edith Piaf Francisa Poulenca a v piatok Chopinovu mazúrku.

Piatkový koncert bol však výnimočný aj z  inej stránky. Bol to posledný koncert, na ktorom Daniel Raiskin verejne účinkoval so Slovenskou filharmóniou v  Koncertnej sieni SF v  pozícii šéfdirigenta, ktorú zastával od sezóny 2020/2021. Koncert sa skončil poďakovaním riaditeľa SF Mariána Turnera dirigentovi za úspešnú spoluprácu a  potešujúcou informáciou, že bude so SF aj naďalej spolupracovať ako hosťujúci dirigent.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 06/2025.)