Prebudenie s Brucknerom

Štvrtého septembra o 4.00 ráno mi zazvonil budík a po dosť plytkom spánku som sa pýtala sama seba prečo...

V hoteli Wolfinger vládlo nočné ticho, vonku bolo 24°C a ťažký vzduch. Po niekoľkých reflexiách mi napadlo, že dnes oslávime Brucknerove 200. narodeniny. Projekt 5h ~ 9h improvizačných raňajok sa začínal naozaj o piatej ráno a prví poslucháči prichádzali už o 4:45, na moje veľké prekvapenie.

Okolo 35 ľudí si privstalo, aby si vypočuli improvizácie na Brucknerovom organe v Kostole sv. Ignáca, nazývanom Alter Dom. O 6.30 ráno bol Alter Dom v Linzi zaplnený do posledného miesta. Spolu s mojimi kolegami Ludwigom Lusserom, Jürgenom Nattersom a Jörgom Abbingom sme si rozdelili Brucknerove témy, na ktoré sme improvizovali v blokoch, každý dvakrát po 25 minút. Na mňa prišiel rad o 5.25 a potom o 7.00. Trochu som mala obavy, ako zvládnem prvú časť bez raňajšieho espressa, ale nakoniec som bola dosť inšpirovaná témou Um Mitternacht WAB 89 a triom Scherza zo 4. symfónie. O 7.00 sa dostavila mierna únava, ale užili sme si to naplno.

Medzi každou improvizačnou sekciou bolo desať minút pauzy, od 5.50 ste si mohli dať naozaj chutnú variáciu káva plus croissant (alebo teda Kipferl), dar mesta Linz. Malý stánok bol šarmantne označený Brucknerovým erbom a otvorený pre všetkých.

Záhadný génius Anton Bruckner tu pôsobil najprv v r. 1855 provizórne a od r. 1856 definitívne do r. 1868 ako Domorganist.

Projekt 24-Stunden-Geburtstagsfest für Anton Bruckner predstavil niekoľko zaujímavých podujatí, od alternatívnych koncertov s elektronikou a tancom, prechádzok lesom a čítaní o Brucknerovi po zborové projekty v Kláštore sv. Floriána a 4. symfóniu s Cleveland Orchestra pod vedením F. Welsera-Mösta.

Lieber Anton, písala som už o Vašej vášni, bolestiach aj neuznaní či o toľkých zlatých hodinkách a modlitebných knižkách, ktoré ste darovali slečnám, lenže akosi to nevyšlo, aby sa naozaj niektorá chcela za Vás vydať.

Najviac sa mi páči anekdota, keď ste ako 17-ročný vo Windhaagu pri Freistadte chytali raky. V noci ste na ich chrbát priviazali sviečky a zaniesli na cintorín. „Sviečky“ sa prechádzali po hroboch, čím ste chceli vyľakať cirkevných hodnostárov, ktorí s Vami nezachádzali dobre vo Vašom prvom zamestnaní. Bolo to duchaplné a naozaj vtipné. Myslíme na Vás, ste jedinečný a nenapodobiteľný...