Politická dráma i hudobné prekvapenie na úvod Allegretta

20. 4. 2026

Žilina, Dom umenia Fatra

Štátny komorný orchester Žilina, Christopher Važan, Teo Gertler

Festival Allegretto: D. Martinček – Mozart – Mendelssohn Bartholdy

Tridsiaty piaty ročník Stredoeurópskeho festivalu koncertného umenia Allegreto Žilina sa uskutočnil napriek drakonickým rozpočtovým škrtom, ktoré sa v posledných mesiacoch stali hlavnou témou zriaďovanej kultúry. Práve Hudobné centrum pritiahlo prostredníctvom svojho riaditeľa Igora Valentoviča pozornosť médií a verejnosti k problematike financovania štátnej kultúry pod vedením ministerstva z portfólia Slovenskej národnej strany. Igor Valentovič verejne upozornil nielen na dramatickú poddimenzovanosť rozpočtu na rok 2026, ktorá môže byť dôvodom neuskutočnenia takých zásadných aktivít HC, akým je festival Melos-Étos, ale aj na deficity v normálnej a slušnej komunikácii Ministerstva kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej (a Lukáša Machalu) s riaditeľmi inštitúcií. Mimochodom, obeťou tohtoročného rozpočtového kolapsu ministerstva kultúry je aj tlačená verzia nášho časopisu.

Tradičný a tentoraz aj mimoriadne kritický prejav riaditeľa Hudobného centra ako hlavného organizátora festivalu musela na otváracom koncerte Allegretta prečítať vedúca Koncertného a festivalového oddelenia HC Slávka Ferencová. Igor Valentovič bol totiž v tom čase na rokovaní parlamentného výboru pre kultúru a médiá, kde sa prerokovávali zásadné témy financovania v rezorte. Pár hodín pred začatím festivalu odznelo na parlamentnom výbore, že ministerstvo vráti do rozpočtov inštitúcií chýbajúce prostriedky. Rozhodnutie – aj keď zatiaľ neoficiálne – sa nedá vnímať inak ako jednoznačný vplyv mediálneho tlaku aj riaditeľa HC a kultúrnej obce, ktorú na protestnom pochode hlavným mestom 31. marca reprezentovalo 14 tisíc ľudí. Koľko prostriedkov nakoniec reálne pritečie do podvyživených inštitúcií a čo sa z nich bude dať s niekoľkomesačným oneskorením vyprodukovať, je ale otázne. Toľko k politicko-spoločenskému rámcu, v ktorom sa pripravoval a otvoril 35. ročník Allegretta.

Tí v publiku, ktorým sa v žilinskom Dome umenia Fatra počas jeho otváracieho koncertu podarilo od vonkajších kontextov odstrihnúť, zažili pekný večer. Postaral sa oň najmä na Slovensku debutujúci 29-ročný slovensko-americký dirigent Christopher Važan. Absolvent dirigovania na viedenskej Universität für Musik und darstellende Kunst je aktuálne druhým dirigentom v Staatstheater v Meiningene. Važan, ktorý vyrastal v USA, sa stal veľmi príjemným prekvapením úvodného festivalového večera. Jeho gesto je výrazné, „operné“, no pôsobí esteticky a ako sme sa mohli na vlastné uši presvedčiť, je mimoriadne funkčné. Už úvodná Passacaglia pre sláčikový orchester od Dušana Martinčeka z r. 1965 bola jednoznačným prísľubom. Važan staval línie Martinčekovho kontrapuktu v čitateľnej architektúre a jeho koncepcia mala v orchestri odozvu.

Mozartov Husľový koncert č. 5 A dur KV 219 odsunul dirigenta predsa len do úzadia a na pódium prišiel miláčik žilinského publika Teo Gertler. Jeho Mozart bol štýlovo precízny, vo frázovaní a v behoch technicky priezračný, kantilény poháňal príťažlivý sladký tón. Na pódiu však stál 18-ročný mladý muž, ktorému pravidlá veľkého interpretačného sveta už pomaly nedovoľujú „pretekať“ v atraktívnej kategórii zázračného dieťaťa, a v tomto kontexte pôsobila Gertlerova hra trochu mechanicky – bez výraznejšej emocionality, mikroagogiky či práce s časom. Verím, že ide len o prechodové štádium a že sa talentovaný huslista vďaka ďalšiemu štúdiu i životným skúsenostiam postupne a s pokorou prehrá do interpretačne zrelšej role.

V záverečnej Tretej symfónii a mol „Škótskej“ Felixa Mendelssohna Bartholdyho pódium jednoznačne ovládli – okrem znalosti remesla – jasný názor, charizma, muzikalita a hudobná inteligencia. Christopher Važan naplnil prísľuby z úvodu koncertu. Štátny komorný orchester hral mimoriadne inšpirovane, v sláčikových sekciách vládlo viditeľné a počuteľné nadšenie, ranoromantické frázy boli krásne klenuté, v brilantných pasážach sa dirigent mohol spoľahnúť aj na väčšinu dychárov v exponovaných partoch (všetka česť prvej klarinetistke Bibiáne Bienikovej). Zvuk dosahoval miestami symfonické parametre, hudba mala ťah, symfónia dramaturgiu. Važanov debut vyslal jednoznačný signál dramaturgom ďalších slovenských telies...