Peter Solárik - I Hear A Rhapsody
Analýza sprievodu a sóla bicích nástrojov na 32–taktovú formu skladby štandardného repertoáru
Bubeník a pedagóg Peter Solárik patrí k výnimočným zjavom slovenskej hudobnej scény. Na konte má spoluprácu s mnohými umelcami z oblasti jazzu, world music i z ďalších hudobných žánrov. Od r. 1998 je spolu s klaviristom Kladiusom Kováčom a kontrabasistom Róbertom Raganom členom Nothing But Swing Tria, jednej z najžiadanejších a najuniverzálnejších rytmických sekcií nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. V r. 2020 získal Cenu Ladislava Martoníka, ktorú každoročne udeľuje Hudobný fond domácim hudobníkom za dlhodobé pôsobenie na poli jazzovej hudby. K ďalším významným aktivitám Petra Solárika patrí pedagogická činnosť na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu a na Fakulte múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.
Analýza jeho hry v 8–taktových sólových úsekoch, tzv. breakoch z vystúpenia Nothing But Swing Trio s hosťujúcim Martinom Uherekom na súťaži Friendly Bandy 2023, ukazuje, ako dokáže Solárik reagovať na hudobné podnety od svojich kolegov. Zároveň ide o ukážku kreatívneho uplatnenia tzv. rudimentov v kontexte sólovej hry na bicích nástrojoch.
Transkripcia časti známeho jazzového štandardu I Hear a Rhapsody s pravidelnou 32–taktovou formou AABA obsahuje 2 chórusy v medium up tempe. Skladba sa začína klavírnou introdukciou, po ktorej zaznie téma v interpretácii tenorsaxofónu Martina Uhereka. Po sólach saxofónu, klavíra a kontrabasu prichádza časť, v ktorej sa pravidelne striedajú 8-taktové sólové pasáže bicích nástrojov s 8–taktovými sólami saxofónu a klavíra. Notový zápis začína transkripciou sprievodnej hry bicích nástrojov pod saxofónovým sólom (1.–8. takt). Ich dynamika je kvôli kontrastu k predchádzajúcej hre pod kontrabasovým sólom o niečo vyššia. V 9. takte sa začína prvý 8–taktový break bicích. Na jeho začiatku použil Solárik rudiment paradiddle–diddle s rukokladom P L P P L L zadelený do šestnástinových hodnôt. Ich rytmus korešponduje s frázami saxofónu v 6. a 7. takte. Následne, v 12.–13. takte, redukuje rytmické frázy na trioly, rozdelí ich medzi malý bubon, prechody a veľký bubon na jednej strane a činel na strane druhej.
V závere svojho 8–taktového sóla používa delenie v osminových hodnotách, čím pripraví pôdu klavíru na jeho 8–taktovú sólovú hru. Solárikov sprievod v 17.–24. takte je striedmy a jasný, čo poskytuje viac rytmickej slobody sólu klavíra. Od 25. taktu sa k slovu dostanú opäť bicie nástroje. Ich sólo sa začína osminovými notami na malom bubne v rovnom cítení. (Striedanie frázovania v triolovom a rovnom cítení je účinným prostriedkom na udržanie pozornosti poslucháča.) V 29.–30. takte sa nachádza zaujímavý rytmický posun frázy s otvoreným hi–hat činelom. Jeho zadelenie v triolách pôsobí na tomto mieste osviežujúco. 8-taktový sólový break bicích je ukončený osminovými triolami rozdelenými medzi prechody a basový bubon à la Elvin Jones. Sprievod bicích sa na začiatku 2. chórusu (33.–40. takt) zahusťuje.
Následné sólové 8-taktie bicích nástrojov nadväzuje na frázy, ktoré zazneli v improvizácii saxofónu. V 41.–42. takte hrá Solárik striedavé údery, tzv. buzz roll, čiže vírenie zadelené v triolách. Rytmické akcenty „putujú“ medzi dobami a presahujú rámec taktu. Solárik zošliapavaním hi–hatového činelu priznáva doby a tým dáva spoluhráčom jasne najavo, kde sa ktorá fráza v rámci taktu nachádza. Druhá polovica 8-taktia (44.–48. takt), v ktorej sú použité osminové hodnoty, prináša do sóla väčšiu prehľadnosť a zvoľnenie. Záverečný sprievod pod sólom klavíra (49.–56. takt) obsahuje vyššiu mieru interakcie medzi nástrojmi. Zahusťovanie šestnástinovými frázami v 55. takte podporuje hlavne klavírne akcenty. V 57. takte sa začína posledný 8–taktový break bicích. Sextoly s použitím rudimentov striedané so šestnástinami sú pri rozdelení do všetkých častí bicej súpravy technicky náročné, ale čistota a jasnosť, s akou ich Solárik hrá, sú dôkazom jeho vysokej technickej vyspelosti. V druhej polovici 8-taktia (61.–64. takt) sa jeho hra zjednoduší a dynamicky klesne, aby pripravila nástup témy v saxofóne.
Peter Solárik je nesmierne muzikálny a technicky vyzretý hudobník s množstvom skúseností. Pohotovosť a rýchlosť, s akou generuje svoje hudobné odpovede spoluhráčom, je obdivuhodná. Ľahkosť a hravosť jeho reakcií na hudobné situácie, sa, žiaľ, nedá zapísať do nôt. Jeho hra obsahuje prvky jazzovej tradície s ich nadväznosťou na súčasnosť.
...........................................................................