Pavol Krška: Slovenské ľudové piesne

Pavol Krška

Slovenské ľudové piesne

I. Chrapková, E. Šušková, M. Šimko, T. Šelc, P. Pažický

Pavlik Records 2025

V r. 2016 vydal Hudobný fond tri zväzky úprav slovenských ľudových piesní Pavla Kršku pre sólový spev a klavír pod názvom Slovenské ľudové piesne I, II a III, ktorých výber (42 z vyše 70 piesní), ako aj redakčnú úpravu urobil Krškov žiak, skladateľ, dramaturg a zvukový režisér Lukáš Borzík. Rovnomenný album prináša piesne v presnom abecednom poradí podľa tlačeného vydania, čím vytvára zvukový pendant k jeho notovej podobe. Oceňujem Borzíkov výber piesní, keďže väčšina z nich patrí medzi menej známe.

Aj realizáciu tejto nahrávky inicioval Lukáš Borzík, ktorý k spolupráci na zvukovej réžii prizval skladateľku Miroslavu Haľamovú a renomovaných sólistov. Nižšie položené ženské piesne zveril Eve Šuškovej, ktorá dala piesňam patričný charakter – jemnosť a nežnosť v uspávankách Kolísečka maluvaná; Spiže, dieťa, spiže, ale aj rustikálne zafarbenie, a to použitím hrudného registra v piesni Veď sme my neprišli.

Farba hlasu a dikcia Matúša Šimka sa hodí najmä na rázne piesne (Hľadajte mi, hľadajte), ale aj do lyrických diel vie vniesť legátové frázovanie a melancholickú náladu (Čože je to za prekrásne vtáča). Prirodzene mäkký barytón Tomáša Šelca a vyrovnanosť jeho speváckych polôh ma oslovili najmä v piesni Prší, prší, len sa leje. Hoci názov evokuje jednoduchú detskú pieseň, v skutočnosti ide o rozsahovo náročnú, nostalgickú ľudovú pieseň v rozsahu tercdecimy, ktorú Šelc interpretuje s jemu vlastnou ľahkosťou. Sopranistka Ivana Chrapková prináša do nahrávky svieži, prirodzene pôsobiaci prejav, ktorý podčiarkuje náladu piesní (Zjedzte ma, vĺčky, zjedzte), ale v snahe o výraz a frázovanie je jej artikulácia na viacerých miestach menej zrozumiteľná. V porovnaní s ostatnými sólistami pôsobila jej spevácka technika a celková interpretačná istota zatiaľ ako vo fáze umeleckého dozrievania.

Krškove úpravy ľudových piesní môžeme prirovnať k piatim dielom Slovenských národných piesní Mikuláša Schneidera-Trnavského. Stručnosť, tonálna jednoduchosť a krškovská priehľadnosť piesňových miniatúr (najkratšia má 27 sekúnd, najdlhšia tri a pol minúty) vytvárajú dojem súvislého hudobného pásma

Poslucháčsky zaujímavo a osviežujúco pôsobia tonálne vybočenia i modulácie (Videu som si frajerôčku), aj ľudovky s harmonicky modifikovanými slohami (Ej, hora, hora). Hoci viaceré piesne sú rozhovorom dvoch osôb, iba tri z nich (Už som bol za mostom, Zaspievalo vtáča a U u u u) sú na nahrávke aranžované dialogickou formou a práve posledný menovaný duet pôsobí ako vtipný záver cyklu. V niektorých piesňach by poslucháč ocenil aj rubato, drobné agogické odchýlky či zmeny tempa, hoci vo vydanom notovom zázname nie sú predpísané.

Nahrávka otvára priestor aj pre ďalšie spracovania a nové interpretačné podoby, keďže Krška piesne zinštrumentoval aj pre orchester, čo by mohlo jeho piesňovú tvorbu predstaviť širšiemu publiku. Samotný obal albumu je skromný na sprievodné texty, absentuje booklet i podrobnejšie informácie o autorovi a sólistoch. Napriek tomu môže byť tento hudobný počin príjemným spoločníkom pre milovníkov umeleckého stvárnenia slovenského folklóru.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 12/2025.)