Paul Hindemith, Alfred Schnittke
Paul Hindemith, Alfred Schnittke
A. Gourari, M. Poschner, Orchestra della Svizzera italiana
ECM New Series 2024
Nahrávka rusko-nemeckej klaviristky Anny Gourariovej (pochádzajúcej z Kazane) a Švajčiarsko-talianskeho orchestra pod vedením Markusa Poschnera sa sústreďuje na dva výnimočné zjavy hudby 20. storočia – Paula Hindemitha a Alfreda Schnittkeho; obaja majú nemecký alebo čiastočne nemecký pôvod (Schnittke aj ruský) a ich poetika je vo všeličom podobná, ale aj v mnohom výrazne odlišná.
Koncert pre klavír a sláčikové nástroje od Schnittkeho (1979) reprezentuje pre autora príznačnú polyštýlovosť, miestami okorenenú silným redukcionizmom a akýmsi mystickým psychologizmom. Nechýbajú ostré disonancie a klastre, ale ani občasné konsonantné intervaly a trojzvuky, „prokofievovsky“ útočné agresívne rytmy, ojedinelé náročné brilantné klavírne figurácie, valčíkové gesto, valiace sa zvukové vlny a náhle zlomy... Dvadsaťtriminútovú skladbu spája predovšetkým príznačný motív dvoch tercií z úvodu, jednej klesajúcej a jednej stúpajúcej, ako aj chromaticky transponovaný Albertiho bas. Spojitosť s tradíciou je skôr náhodná a zriedkavá. Vcelku je to úžasné zvukové dobrodružstvo v znamení postmoderny, sprítomňujúce fragilnosť existencie človeka 20. storočia, končiace sa v krajne vysokých polohách a pianissime. Interpretačne cítiť silné puto, ktoré viaže hudobníkov s týmto typom hudobnej výpovede, celistvosť a nadhľad.
Z úplne iného súdka sú dve skladby velikána nemeckej hudby 20. storočia Paula Hindemitha. Spočiatku ostro progresívny, neskôr umiernený modernista, nacistami vyobcovaný z hudobnej obce a neskôr v konflikte aj s povojnovou avantgardou, je známy predovšetkým vďaka aplikácii radikálne rozšírenej tonality (jeho skladby sa však končia jasnými durovými trojzvukmi), prepracovanému kontrapunktu a z neho vychádzajúcemu úporne motorickému pletivu, ale aj teoreticky podloženým zámerom o tonálno-harmonickú obnovu hudobného jazyka (pozri Ludus tonalis).
Na albume sú prítomné jeho dve reprezentatívne symfonické, resp. koncertantné diela: symfónia Maliar Mathis a Štyri temperamenty pre klavír a sláčikový orchester. Trojčasťový Maliar Mathis (1933) je inšpirovaný výtvarnou tvorbou maliara Matthiasa Grünewalda a jeho výjavmi na oltári v Isenheime – Koncert anjelov, Uloženie do hrobu a Pokušenie svätého Antona. Autor túto hudbu neskôr integroval do rovnomennej opery.
V symfónii upútajú najmä nervózne rozvibrovaná expresivita, nekonečná rytmická mnohotvárnosť a tradičnejšie poňatá motivická práca s prioritou kontrastov a pohybovej zvrásnenosti. Priam očarujúco pôsobia mimoriadna ušľachtilosť a jemnosť orchestrálneho zvuku: mäkkosť sláčikov, kultivovanosť dychov. Markus Poschner sa ukázal ako naslovovzatý expert a ideálne médium na sprostredkovanie tohto typu hudby.
V téme so štyrmi variáciami Štyri temperamenty (1940) sme si opakovane mohli vychutnať umenie Anny Gourariovej a zároveň si uvedomiť, ako sa Hindemith vyznal v teórii psychológie a ako dokázal aplikovať novoromantické princípy programovej hudby v novších časoch. Téma je mimoriadne komplexná a komplikovaná, ťažko ju celostne postihnúť iba sluchom, bez informácie z partitúry. Už v téme sú obsiahnuté zárodky všetkých štyroch temperamentov, čo navodzuje azda relatívnosť ich rozdelenia podľa známej typológie. Hindemith muzikálne vynikajúco vystihol zvláštnosti a charakteristiky (stereotypy) jednotlivých temperamentov.
Najviac prudkosti, bojovnosti a konfliktnosti nachádzame v cholerikovi, v sangvinikovi dominuje zdanlivo bezstarostný valčík; v melancholikovi nachádzame najviac patetického bolestínstva a flegmatik prináša najmenej problémovú hudbu. Zaujímavé je, že skladba mala byť pôvodne baletom.
Z interpretačného hľadiska ťažko výkonu interpretov niečo vytknúť. Prevláda ucelené a pružné frázovanie, iskrivo exponované pohybové štruktúry, ale aj závažnosť expresivity; dialóg klavíra a sláčikového orchestra je vyvážený a rovnocenný, či už zvukovo alebo dynamicky. (Na rozdiel od Schnittkeho klavírneho koncertu, kde sa zvuk klavíra skôr asimiloval do celkovej textúry.) V booklete nachádzame bohaté informácie o jednotlivých kompozíciách v nemeckom a anglickom jazyku, obohatené o fotografie všetkých protagonistov.