Organový Ružomberok

Šiesty ročník ružomberského organového festivalu Organ PLUS pod patronátom americko-slovenského organistu Davida di Fiore otvoril vo februári koncert fenomenálneho Vincenta Duboisa (titulárneho organistu Katedrály Notre-Dame v Paríži) a jeho manželky, akordeonistky Marie-Andrée Joerger. Dvojica zahrala v programe s názvom French Touch diela Faurého, Debussyho, Galliana či Piazzollu. Tento výnimočný koncert ostane nadlho zapísaný v miestnej kultúrnej pamäti.

V júni festival pokračoval tromi nedeľnými koncertmi. Na prvom z nich (14. 6.) sa predstavilo domáce trio Miriam Žiarna (soprán), Zuzana Zahradníková (organ) a Rastislav Adamko (husle, viola), dlhoroční pedagógovia na Katedre hudby PF KU v Ružomberku. Tradične koncipovaný program pozostával najmä z barokových a klasicistických diel (J. S. Bach, Vivaldi, Händel, Corelli, Mozart, Aschner). Nostalgického poslucháča potešilo Rutterovo Pie Jesu či Benedictus od Karla Jenkinsa. Žiarnej jasný, priezračný soprán vynikol aj v meditatívnej Salve Regina od Nina Rotu, ktorá bola pre mňa vrcholom večera.

Druhý koncert (21. 6.) patril mladým umelcom Marekovi Matavovi (organ) a Barbore Chlebovej (priečna flauta). Program postavený (okrem dvoch výnimiek) čisto na barokovej hudbe s prevahou J. S. Bacha bol veľmi dobre zvládnutý. Dvojica interpretov bola zohratá, vystupujú totiž pravidelne v rámci tria Voci e Vento. Najmä v druhej časti koncertu vynikli farebné a dynamické kontrasty oboch nástrojov.

Na záverečnom koncerte sa už tradične predstavili riaditeľ festivalu David di Fiore (organ) a Matúš Kucbel (čembalo a elektronická hudba). Di Fiore sa v prvom bloku sústredil na barokovú hudbu (Couperin, J. S. Bach). Poslucháčov zaujal najmä jedinečnou interpretáciou Bachovej Toccaty a fugy d mol BWV 565 s vlastnými ornamentmi. Druhý blok patril Kucbelovi a dialógu medzi renesančnými skladbami Johna Dowlanda a improvizovanou elektronickou hudbou.

S použitím syntetizátora a hovoreného slova (slovenské preklady Dowlandových melancholických piesní) ponúkol publiku nový pohľad na dielo tohto skladateľa. V treťom bloku di Fiore nadviazal Rawsthornovou Hornpipe Humoresque a Purcellovou suitou. Záver patril Guilmantovej Sonáte č. 1 d mol a nádhernému meditatívnemu In Paradisum od Daniela Lesura.