Organizovanie koncertov ako otázka šťastia

Festival City Sounds – vlajková loď MATEJA ŠÁLEKA, manažéra, hudobného promotéra a jazzového fajnšmekra, patrí zo stránky dramaturgickej i organizačnej už roky medzi najkvalitnejšie podujatia na Slovensku. Aká je jeho dramaturgická vízia v neustále sa meniacom jazzovom kontinuu a aké sú vyhliadky jeho projektov do budúcna? Pýtali sme sa na to týždeň pred festivalom City Sounds 2024.

Počiatky hudobného festivalu City Sounds siahajú do roku 2012. Pôvodne išlo o sériu dvojkoncertov a až neskôr sa z nej vyvinul festival...

Áno, v tom roku sme s Mariánom Pavlovičom pod hlavičkou City Sounds of Bratislava zorganizovali koncerty tria Johna Scofielda a Victor Wooten Band. Až do roku 2021 bol City Sounds celoročným festivalom s dvojkoncertmi na jeseň alebo na jar, zvyčajne so slovenskou predkapelou. V roku 2021 som k tomu pridal dva festivalové dni vo viacerých sálach Slovenského rozhlasu.

Ako vyzerá plánovanie festivalu?

Na dramaturgii pracujem kontinuálne počas celého roka. Na začiatku je vždy rozpočet. Reagujem na ponuky z agentúr. Ak sa dohovoríme na podmienkach, dohodneme termín. Príprava je niekedy aj rok vopred. Podľa toho, kedy tá-ktorá agentúra uzatvára turné ponúkaného umelca. Pol roka vopred je už „šibeničný“ termín. Veď len príprava zmlúv a ich podpis trvá niekedy aj dva mesiace. Dôležité je začať koncert propagovať s dostatočným predstihom. Niekedy sa však stane, že umelcovi na turné vypadne termín a ja dostanem „last minute“ tri mesiace pred koncertom. Na druhej strane, pri takýchto ponukách býva výhodná cena. Stalo sa mi to už niekoľkokrát. Bol to prípad, keď sme na poslednú chvíľu zorganizovali koncerty spevákov Dianne Reevesovej a Kurta Ellinga.

Aký je rozpočet tvojho festivalu?

Okolo stotisíc eur.

Predpokladám, že prevažná časť rozpočtu ide na honoráre umelcov. Mal si niekedy ponuku, pri ktorej bol extrémny nepomer medzi kvalitou a cenou?

Myslím si, že sa to takto nedá chápať. Ide skôr o slovenský fenomén. Niektoré hviezdy u nás jednoducho nemajú ten komerčný výtlak ako v ostatných európskych krajinách. Preto treba mať za sebou sponzora, ktorý je ochotný zaplatiť podstatný diel nákladov. Zaujímavé je, že honoráre časti umelcov, ktorí na našom festivale v minulosti vystupovali, by sme už dnes nemohli zaplatiť. Konkrétnym príkladom by mohol byť americký spevák Gregory Porter, ktorý dnes už pýta 80 000 eur. V Bratislave by nebolo reálne zorganizovať jeho koncert bez silného sponzora, ktorý však na tento typ podujatia peniaze nedá. Domnievam sa, že Porter by tu nepredal ani 4 000 lístkov.

Jeden z koncertov, ktorý si organizoval v roku 2014, osudovo zasiahol do kariéry slovenskej speváčky Hanky Gregušovej. Spolu s klaviristom Gabrielom Jonášom si ju zaradil do programu pred hlavnou hviezdou večera, americkou speváčkou Cassandrou Wilsonovou a jej bandom. Vzájomné sympatie nakoniec viedli k pozvánke do Ameriky. Aký máš z toho pocit?

Samozrejme, dobrý. Teším sa, ak to malo pre Hanku význam. Už na tom koncerte vznikla veľmi príjemná atmosféra, lebo Cassandra si s Hankou ľudsky sadli. Dlhý čas potom spolu komunikovali, až došlo k tomu pozvaniu. Vždy som v kútiku duše dúfal, že sa pri množstve koncertov, ktoré organizujeme, niečo také stane. Okrem toho, že sa snažíme domácemu publiku predstaviť čo najviac slovenských hudobníkov a ich pôvodnú tvorbu, zámerom je tiež, aby nadviazali kontakt s tými zahraničnými a  vznikla spolupráca. Nie je to nič výnimočné. Robí to veľa promotérov. Podarilo sa to aj v prípade gitaristu Andreasa Váradyho a dua Lash&Grey. Podobne, keď som v roku 2016 organizoval koncert Stanleyho Clarka, som sa od začiatku snažil dohodnúť, aby s ním mohol hosťovať Juraj Griglák...

Áno, bola to vlastne repríza Jurajovho spoluúčinkovania z pamätného koncertu na Bratislavských jazzových dňoch v roku 1985. Pamätal si na to Stanley Clarke?

Hneď na začiatku sme vysvetlili agentovi, ktorý ho zastupuje, o čo ide. Ten to potom komunikoval ďalej. Či si však na to po toľkých rokoch dokázal spomenúť Clarke, neviem. Keď sme sa však s ním stretli, už o tom vedel. Do poslednej chvíle sme však boli na pochybách, či to naozaj vyjde. Stanley Clarke nechával obe možnosti otvorené až do konca...

Ktoré tebou organizované koncerty postavené na spolupráci slovenských a zahraničných umelcov považuješ za najvydarenejšie?

Z tohto hľadiska bola pre mňa najzaujímavejšou práca na projekte Le Symphonique francúzskej speváčky Jane Birkinovej so súborom Capella Istropolitana v roku 2018. Ich spoločné skúšky a koncert boli pre mňa veľkým zážitkom. Podobne ako koncerty Gregoryho Portera alebo súboru Janoska Ensemble, kde sa podarila spolupráca so svetovými hviezdami, ako Biréli Lagrène, Richard Galliano alebo Tony Lakatos. Ďalším veľkým projektom bol koncert maďarského bigbandu Modern Art Orchestra trubkára Kornéla Feketeho-Kovácsa, na ktorom spoluúčinkovali slovenskí hudobníci Sisa Michalidesová, Nikolaj Nikitin a Ľuboš Šrámek.

Ktorý projekt ťa ľudsky najviac zasiahol?

Jednou zo spoluprác, ktoré ma zásadne zasiahli, bola organizácia koncertov s Idou Kelarovou. Boli to jednak jej koncerty so zoskupením Jazz Famelia a neskôr dva koncerty s detským zborom Čhavorenge, zloženým z rómskych detí žijúcich v osadách. Na prvom s nami spolupracoval Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a na druhom, v roku 2022, Česká filharmónia. Koncerty a čas, ktorý som mal možnosť s týmito deťmi stráviť, boli pre mňa veľkým zážitkom.

Niektorí umelci sa na City Sounds objavili viackrát. V prípade newyorského kolektívu Scott Bradlee’s Post Modern Jukebox to bolo dokonca štyrikrát. Ide o kapelu, ktorá sa venuje interpretácii súčasnej populárnej hudby vo swingovom retro štýle.

Postmodern Jukebox bol z komerčného hľadiska jednou z najúspešnejších akvizícií v histórii City Sounds. Pre mňa bol zároveň synonymom spojenia kvality a komerčného potenciálu. Prišli v období, keď bol populárny žáner electro swing a ich hudbu preslávila hlavne prezentácia na sociálnej sieti YouTube. V roku 2016, keď som ich pozval prvýkrát, som do toho išiel so zmiešanými pocitmi, lebo na Slovensku bol vtedy Postmodern Jukebox ešte neznámou veličinou. Ich koncert sa však skončil veľkým úspechom. Vypredali sme bratislavskú Starú tržnicu a oni sami ma ako kapela presvedčili. Bola to typická americká šou, v ktorej však nechýbala energia a radosť z hrania. Bradlee si do svojho projektu pozýva vždy kvalitných spevákov, hudobníkov a tanečníkov – ide o komunitu asi päťdesiatich špičkových umelcov. Dôkazom sú sólové kariéry speváčok Haley Reinhartovej, Meghan Trainorovej a Ariany Savalasovej alebo kontrabasistu Caseyho Abramsa. Zaujímavosťou je, že turné Postmodern Jukeboxu je plánované vždy pre dve zoskupenia, ktoré vystupujú pod rovnakým názvom. Jeho zakladateľ, klavirista a aranžér Scott Bradlee vraj ešte nikdy nehral v Európe...

V roku 2022, pri ich treťom koncerte na Slovensku, sa však už predalo menej lístkov a minulý rok bolo jasné, že to je poslednýkrát. Ich potenciál sme na Slovensku vyčerpali, pričom, paradoxne, výška ich honoráru neustále rástla.

Domnievam sa, že na príklade Postmodern Jukeboxu sa dá dokumentovať kúpna sila slovenského publika, ktoré škrtá zo svojho rozpočtu kultúru ako prvú a rieši skôr existenčné problémy...

V protiklade s vývojom v iných západoeurópskych krajinách je na Slovensku po pandémii výrazne nižší záujem o koncerty. Ľudia si za posledné dva roky začali z finančných dôvodov viac vyberať, na ktorý koncert pôjdu. Buď si vyberú koncert umelca, ktorého ešte nevideli, alebo idú na veľké podujatia na štadiónoch, čiže na pop a rock. Promotérskym remeslom najviac zamávala zlá ekonomická situácia, už to nie je kovid. Z množstva produkčných spoločností ostali len dve: Viviene a Silvi-Production.

Nejde len o kúpnu silu publika, ale aj o zvýšenie dane z pridanej hodnoty na dvadsaťtri percent. Vôbec si neviem predstaviť, aký dopad to bude mať na kultúru, pretože od pandémie sa iniciatíva riešiaca kompenzácie pre pracovníkov v kultúrnom sektore snažila znížiť DPH na kultúrne podujatia tak, ako je to všade inde vo svete. Všetky voľnočasové aktivity, ako knihy, cestovný ruch a fitness, budú mať od nového roku päťpercentnú DPH. Pre šoubiznis a galérie to bude dvadsaťtri percent. Ďalším podstatným problémom je neschválený sponzorský zákon...

Dajú sa vôbec za takýchto nepriaznivých okolností priniesť na Slovensko kvalitné koncerty?

Organizácia koncertu svetovo známeho umelca, na ktorého chodia v zahraničí tisíce, môže byť aj pre usporiadateľa na Slovensku lukratívnou záležitosťou. Záleží len na tom, či s jeho agentom dokáže vyjednať podmienky, ktoré zohľadňujú slovenské špecifiká. Koncert sa väčšinou dá zorganizovať v niektorom z bratislavských hudobných klubov pre osemsto až tisíc divákov za nižší honorár v prípade, ak to termínovo alebo logisticky zapadne do naplánovaného turné. Čiže je to hlavne otázka šťastia.

Z čoho vychádzaš pri tvorbe dramaturgického plánu?

Pri tvorbe dramaturgie zohľadňujem hlavne dianie v jazze a jemu pridružených žánroch. Nikdy som sa však nebránil usporiadať koncert umelcom, ktorí sa z tohto rámca vymykajú. Pre niekoho môže byť prekvapením, že organizujeme aj koncerty komerčnejšie zameraných umelcov, ako je holandská saxofonistka Candy Dulfer. Z ekonomického hľadiska ide o nevyhnutnosť. Vďaka tomu si môžeme dovoliť organizovať aj vyslovene artové projekty, ktoré si na seba zarobiť nevedia.

Do ktorej kategórie by si zaradil umelca ako je RY X?

Jedným z najšťastnejších dramaturgických rozhodnutí v mojom živote bolo zorganizovať koncert austrálskeho speváka, gitaristu a songwritera RY X, vlastným menom Ry Cuming, ktorý bol pre mňa donedávna neznámym pojmom. Dozvedel som sa o ňom od priateľky, ktorá bola na jeho vypredanom koncerte vo viedenskom Konzerthause. Na jej odporučenie som si ho vyhľadal cez YouTube. Svojou atmosférou, emóciou ma oslovila jeho hudba a charizmatickou osobnosťou aj on sám.

Zaujalo ma, ako je jeho tvorba prepojená s jeho životným štýlom. RY X je vlastne taká chodiaca meditácia. V prvom rade je však za tým kvalitná hudba, ktorá sa ti rýchlo dostane pod kožu. Žánrovo by sa dala definovať ako ambientný pop alebo indie folk s prímesou elektroniky. Okamžite som oslovil jeho agenta, naplánoval koncert v rámci turné a spustil predaj lístkov. Myslel som si, že ho tu nikto nepozná, ale opak bol pravdou. Lístky boli v priebehu štyroch dní vypredané... Opäť sa mi potvrdilo, že bratislavské publikum je nevyspytateľné. Treba sa vždy pripraviť na extrémy. Buď sa niečo predáva veľmi dobre, alebo veľmi zle.

Všimol som si, City Sounds nie je jediný projekt, na ktorom momentálne pracuješ...

Nerobím len City Sounds Festival, ale spolu so spevákom Milošom Stančíkom pripravujeme podujatie Veľký tanečný večer v Starej tržnici s dvomi veľkými swingovými orchestrami: Bratislava Hot Serenaders a Melody Makers. Som spoluorganizátorom koncertného cyklu Dobrý výber, ktorý je zameraný na alternatívne žánre a ich prepojenia, nie však na jazz. Vo voľnom čase počúvam veľa novej hudby bez žánrových obmedzení...

Highlightom tohtoročného City Sounds Festivalu bude koncert zoskupenia Crosscurrents Trio feat. Dave Holland, Zakir Hussain, Chris Potter. V slovenskom kontexte pôjde o jazzovú udalosť roka 2024.

Dave Holland je jedným z umelcov, od ktorého mám vo svojej diskotéke najviac albumov. V roku 2008 som sa v rámci cyklu Bratislavský Jazz Club (pod záštitou BKIS) podieľal na organizácii koncertu Dave Holland Quintet v Parku kultúry a oddychu.

Áno, to bol ten povestný Hollandov „Dream of The Elders Band“, ktorého jadro tvorili Dave Holland a vibrafonista Steve Nelson. Pár rokov pred koncertom v Bratislave som sa nich bol pozrieť vo viedenskom Musikvereine. Vtedy už bol členom kvinteta aj tenorsaxofonista Chris Potter...

O dvanásť rokov neskôr som ho do Bratislavy pozval spolu s klaviristom Kennym Barronom a hráčom na bicích nástrojoch Jonathanom Blakom. Koncert sa mal konať 17. marca 2020 vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Dva dni predtým však došlo k jeho zrušeniu pre zavedenie núdzového stavu v súvislosti s pandémiou. Prišlo mi logické sa k tomu vrátiť a dotiahnuť celú záležitosť do konca.

16. novembra 2024, teda o viac než štyri roky neskôr, dochádza ku kompenzácii zrušeného koncertu. Čo ťa na aktuálnom hudobnom zoskupení Dava Hollanda najviac oslovilo?

Predovšetkým hviezdne obsadenie: každý z členov tria už má za sebou svetovo úspešnú hudobnú kariéru. V tomto triu sa stretávajú také výrazné hudobné entity svetového rangu, že keď prišla ponuka, neváhal som ani chvíľu. Dúfam, že nebude váhať ani bratislavské publikum. Verím, že koncert bude výnimočný, tak ako je výnimočná aj táto kapela. Ich hudba je prepojením súčasného jazzu s world music. Pre mňa je každý hudobník tohto tria osobitý a v niečom iný. Z ich nahrávky (Dave Holland, Zakir Hussain, Chris Potter – Good Hope) aj YouTube videí je cítiť priam telepatické prepojenie. Ich hudba plynie jednoducho a pritom krásne. Zároveň som po istej dobe chcel urobiť koncert toho najlepšieho, čo sa dá nájsť v súčasnom svetovom jazze.