Operné štúdio SND vstupuje do štvrtého cyklu

Operné štúdio SND v septembri vstúpilo do šiesteho roku svojej existencie a privítalo štvrtú generáciu frekventantov. Prinášame rozhovor so šéfkou Operného štúdia SND JOLANOU FOGAŠOVOU o pripravovaných projektoch, ďalšom smerovaní a poslaní tejto tvorivej dielne, ktorá dáva mladým umelcom a čerstvým absolventom umeleckých škôl príležitosť zapojiť sa do profesionálneho operného života.

Stala si sa novou šéfkou Operného štúdia Slovenského národného divadla. Čo táto práca obnáša a v čom vidíš poslanie tohto subjektu?

Na vedenie Operného štúdia ma oslovil Rastislav Štúr po tom, čo sa v októbri 2024 stal riaditeľom Opery SND. Oslovil ma, troška ma aj prehováral... (smiech) Ja som váhala, pretože som bola svedkom toho, že tretí cyklus operného štúdia fungoval veľmi striedmo a minimálne. Frekventanti nedostali  náplň, ktorú im pôvodne OŠ sľubovalo, dokonca piati po roku odišli. Pamätám si, s akým zámerom ho pred šiestimi rokmi Rastislav Štúr zakladal spolu s Marekom Mokošom. A ten zámer bol úžasný, nádherný a podľa môjho názoru aj nevyhnutný. S Rasťom Štúrom sme už pred založením Operného štúdia viedli nespočetné rozhovory o tom, že mladá generácia operných spevákov nemá príležitosti etablovať sa. Tí, ktorí veľmi chcú, odchádzajú do zahraničia. Na Slovensku máme len tri operné domy, pričom do stáleho ansámblu Slovenského národného divadla roky takmer nikto nepribudol, naopak, pred tromi rokmi sme boli svedkami drastického prepúšťania. Súbor síce mal predtým kvalitu a úroveň, ale fungoval už dlhšie v určitej uzavretej komunite umelcov. My potrebujeme priebežne dopĺňať mladých nádejných umelcov, aby mali možnosť praxou umelecky rásť. V zahraničných veľkých operných domoch platforma operných štúdií už dlhé roky úspešne funguje.

Ako si sa dostala na dosky Opery SND ty?

Ešte počas mojich štúdií na VŠMU. Juraj Hrubant, podľa mňa jeden z najlepších riaditeľov opery, podporoval mladých umelcov a priebežne dopĺňal súbor. Dával príležitosti začínajúcim spevákom v rámci tretieho obsadenia inscenácií, aby mali možnosť zdokonaľovať sa v tom, čo sa naučili na Vysokej škole múzických umení. Nie je totiž pravda, že absolvent VŠMU je už hotový profesionálny umelec. On je len pripravený vstúpiť do procesu budovania profesionálnej kariéry. To znamená, že cez menšie a stredne veľké postavy sa musí prespievať počas piatich, šiestich či ôsmich rokov postupne k väčším postavám. Je to každodenná práca na sebe, na technike, nielen speváckej, ale aj hereckej. Takéto zdokonaľovanie sa zahŕňa interakciu s dirigentom, režisérom, kolegami-spevákmi, orchestrom, javiskom, so svetlom a kostýmom... A na toto všetko mladý umelec potrebuje prax. Keď ju nemá, stagnuje. Nemá potom možnosť rozvíjať sa a naša operná scéna tak nemá príliv talentov a nových perspektívnych interpretov.

Myslíš si, že Operné štúdio SND by mohlo v tejto veci pomôcť?

Operné štúdio malo obrovský význam už pred šiestimi rokmi, keď vzniklo. Dnes je však tento zmysel ešte väčší pre udalosti posledných rokov. Bývalé vedenie SND zredukovalo ansámbel z dvadsiatich štyroch členov opery na dvanásť. Dramaturgia má reálny problém zostaviť obsadenie jednotlivých titulov z domácich umelcov, nehovoriac o alternáciách. My už často musíme volať hostí, chýbajú viaceré hlasové odbory. A nielen, že dvanásť ľudí muselo zo súboru odísť, ale tie pracovné miesta boli zrušené, čiže súčasné vedenie opery už nemôže tieto pozície obsadiť inými umelcami. A pri súčasnej konsolidácii je nemysliteľné, že by divadlo mohlo otvoriť nanovo dvanásť pracovných miest. Mimochodom, za minulého vedenia bolo z celého SND prepustených 110 ľudí, to je obrovské číslo. Oni konsolidovali už vtedy, teraz sme v opere už na minime. Operné štúdio SND teda predstavuje nielen príležitosť pre mladých umelcov, ale zároveň aj určitú nutnosť na fungovanie divadla v súčasnosti a najmä v budúcnosti. Povedzme si otvorene, že nám už teraz v opere na Slovensku chýba minimálne jedna generácia operných spevákov. Narušila sa kontinuita. Máme zopár naozaj výnimočných talentov, absolventov vysokých škôl, ale treba im dať príležitosť.

Podľa tvojich slov sa operné štúdio javí nielen ako „luxus“, ale ako nevyhnutná súčasť fungovania divadla. Ako vyzeral konkurz do OŠ SND tento rok? Bol veľký záujem zo strany mladých umelcov?

Záujem bol mimoriadny. Do mája sa prihlásilo stopäťdesiatsedem uchádzačov z rôznych krajín. Konkurz mal tri kolá. Do prvého uchádzači poslali životopisy a nahrávky dvoch árií. Do druhého kola postúpilo štyridsaťpäť uchádzačov, z ktorých trojčlenná komisia vybrala dvadsiatich troch, ktorí prišli zaspievať v treťom kole konkurzu na veľké javisko. Sedemčlenná odborná komisia napokon z týchto finalistov vybrala jedenástich frekventantov Operného štúdia SND na obdobie 2025–2027.

Aká bola úroveň jednotlivých výkonov? Bolo ťažké vybrať si jedenástich víťazov?

Nuž, niektoré výkony boli ešte naozaj príliš „študentské“. Iné boli na úrovni zrelších umelcov, avšak nedosahovali profesionálne parametre. A objavilo sa aj zopár naozaj priam vynikajúcich umelcov, ktorí však nie sú cieľovou skupinou operného štúdia. Takíto speváci by už mali ísť priamo na predspievanie u pána Štúra, ak chcú vystupovať v SND. Operné štúdio nemá suplovať prácu umeleckých agentúr a pretláčať do divadla hotových spevákov. OŠ je zamerané na mladých umelcov, ktorí len nedávno skončili vysokú školu a potrebujú sa „naštartovať“, zdokonaliť a dostať sa na javisko, aby nabrali potrebné skúsenosti. V neposlednom rade sme mali na zreteli požiadavku, že chceme obsadiť všetky hlasové odbory. Máme teda dva mezzosoprány, šesť sopránov, jedného tenora a dvoch barytónov.

 

Predchádzajúce ročníky ukázali, že v Opernom štúdiu SND sa skutočne môžu etablovať viacerí speváci, ktorí sú perspektívnymi interpretmi pre (nielen) slovenské operné divadlá. Spomeňme napríklad Ivana Lyvcha, Martina Morháča, Dominiku Mičíkovú, Veroniku Billovú... Úspešne naštudovali viaceré postavy nielen v SND, ale aj v iných divadlách na Slovensku a v zahraničí. Myslíš si, že v aktuálnom cykle sa nájdu podobne výnimočné talenty?

Veľmi to závisí od repertoáru. Spomínaní frekventanti mali vo veľkej miere šťastie, že v čase ich pôsobenia v OŠ mohli študovať tituly, v ktorých stvárnili menšie či väčšie postavy. Táto problematika má však omnoho hlbšie korene. Kedysi SND hralo devätnásť až dvadsaťdva predstavení mesačne. Avšak za posledné štyri roky bývalé vedenie zredukovalo počet mesačných predstavení na päť až osem. V opere tiež zaviedli systém, že hráme v blokoch. Často sa stáva, že jednu operu spievame po viac ako polroku, pričom pre každú alternáciu je vyhradené len jedno predstavenie. Kedysi študenti a absolventi VŠMU tvorili v opere tzv. tretie obsadenie. Ja som ešte ako študentka VŠMU spievala Oľgu v Čajkovského Eugenovi Oneginovi popri starších, skúsenejších kolegyniach. Učila som sa od nich a zároveň som získavala cenné skúsenosti priamo na predstaveniach. V súčasnej situácii sa čosi také nedá. Predstavení je tak málo, že interní sólisti sotva zvládajú plniť povinný počet svojich predstavení za sezónu. Teší ma, že súčasné vedenie podporuje mladých umelcov v ich snahe etablovať sa na javisku.

Akým spôsobom sa vedenie OŠ a vedenie Opery SND o toto etablovanie snaží? Vieš uviesť príklad?

Napríklad Operné štúdio za celých šesť rokov existencie dosiaľ nikdy nemalo predstavenia na veľkom javisku opery s orchestrom. Žiaden riaditeľ ani šéf opery ho doteraz nepustil do veľkej sály. Podarilo sa to až koncom minulej sezóny s Albertom Herringom. Išlo o významnú spoluprácu s Operným štúdiom Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU, ktorá sa vôbec nerodila ľahko. Skĺbiť dva systémy do jedného celku, ktorého výsledkom bude umelecké dielo, bola skutočne náročná úloha. Všade som sa musela za túto spoluprácu zaručiť. Najväčším kameňom úrazu bolo, že tri študentské predstavenia v sále s takmer tisíc miestami nemáme šancu vypredať. Vtedy som však argumentovala, že nehráme tento titul kvôli tomu, či sa vypredá alebo nevypredá. Je to v prvom rade náš vklad do budúcej generácie operných spevákov. Sme Slovenské národné divadlo, kto iný má podporiť začínajúcich umelcov, ak nie my? A nakoniec, návštevnosť predstavení Alberta Herringa bola naozaj krásna.

Myslím si, že napokon z toho vznikol výnimočný projekt. Budú operné štúdiá SND a VŠMU spolupracovať aj v budúcnosti?

Uvidíme. Podarilo sa nám podpísať veľmi dôležité memorandum o spolupráci, ktoré zahŕňa aj projekty v nasledujúcich rokoch. Avšak v aktuálnej sezóne Operné štúdio SND na spoločnom opernom titule s VŠMU spolupracovať nebude. Dôvodov je viacero. Jedným z hlavných argumentov je koncepcia sezóny. Figarova svadba, ktorú v divadle režíruje Jiří Heřman, je naplánovaná na máj. Pán Heřman je absolútny puntičkár a javisko má zmluvne dopredu zarezervované takmer na celý máj. Operné štúdio by preto nemalo šancu skúšať na javisku. Ešte pred Figarovou svadbou je v sále baletná premiéra. Premiéra OŠ sa teda z kapacitných dôvodov môže uskutočniť až v júni. Vtedy však majú študenti VŠMU skúškové a štátnicové obdobie. Katedra spevu sa rozhodla, že takáto spolupráca by v tomto prípade výrazne zasiahla do harmonogramu výučby.

Druhým, nemenej dôležitým faktorom je, že predstavenie na škole bude opäť režírovať Dana Dinková a dirigentom bude Dušan Štefánek. Ide o rovnaký inscenačný tím ako vlani. Naším úmyslom nie je spoluprácou s VŠMU limitovať našich frekventantov na niekoľkoročnú prácu len s jedným režisérom a jedným dirigentom. Máme tu síce nový ročník členov OŠ SND, no časť z nich tvoria študenti a čerství absolventi VŠMU, ktorí participovali aj na príprave Alberta Herringa. Preto sme na tohtoročnú inscenáciu oslovili českého režiséra Dominika Beneša a dirigenta Lukáša Kunsta.

Prezradíš aj titul, na ktorý sa môžeme tešiť koncom sezóny?

Operné štúdio SND naštuduje a uvedie svetovú premiéru pôvodnej slovenskej komickej opery Milana Dubovského Traja kohúti podľa hry Honoré de Balzaca Krásna Impéria, ktorú zložil ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia pre SND. Z neznámych dôvodov sa však dielo nedočkalo svojho uvedenia. Je to vlastne opera buffa – komédia o troch mužoch bijúcich sa o jednu ženu, pričom na jej získanie vymýšľajú všelijaké fígle a podfuky. Spieva sa v slovenčine – je to náš operný príspevok k Roku slovenskej hudby.

Pôvodnej slovenskej tvorby je v repertoároch našich divadiel ako šafranu. Operné štúdio SND však tento deficit dosiaľ celkom solídne sanovalo – uviedlo Zuzanku Hraškovie, Annu Frankovú a Petra a Luciu, všetky tri v réžii bývalého šéfa OŠ SND Mareka Mokoša. Doplnia Traja kohúti budúcoročný repertoár SND tak, ako ho dopĺňal dva roky napríklad Bázlikov Peter a Lucia?

S Rastislavom Štúrom by sme chceli zaradiť tri predstavenia Troch kohútov ešte do decembra 2026. V tom čase však už zároveň začneme pripravovať nový titul. Operné štúdio SND má dvojročné cykly a našou ideou je každý rok uviesť novú inscenáciu. Čiže ak všetko pôjde, ako dúfame, Traja kohúti sa dočkajú dokopy šiestich predstavení – v júni a v prvej polovici budúcej sezóny.

V minulosti Operné štúdio organizovalo predovšetkým koncerty frekventantov na rôzne témy (česká, nemecká, ruská a talianska hudba, piesňová tvorba, operné duetá a pod.). Nastane tento rok nejaká zmena?

Samozrejme, najväčšou zmenou v rámci koncertov je, že budeme mať vo veľkej sále opery vlastný Vianočný koncert 15. 12. a Veľkonočný koncert 15. 3., na ktorom zaznie premiéra duchovného diela Stabat Mater od slovenského skladateľa Ľuboša Bernátha, ktorú komponuje priamo pre OŠ SND. Inak, koncerty OŠ vždy nadväzovali na workshopy, väčšinou 3 alebo 4 za celú sezónu, v čom plánujeme pokračovať. Avšak nechceme sa obmedziť len na workshopy a koncerty. Veľkou zmenou je to, že aktuálne už prebiehajú prvé korepetície na operu Traja kohúti s Andreou Bálešovou a Hubertom Závodským, ansámblovky s dirigentom Lukášom Kunstom. Koncom novembra začnú pravidelné aranžovacie skúšky s režisérom Dominikom Benešom. Keďže členovia OŠ sú predovšetkým mladí pracujúci ľudia, skúšky cez týždeň veľmi neprichádzajú do úvahy. Navyše, treba si uvedomiť, že prevádzka OŠ vstupuje do každodennej prevádzky divadla. O skúšobné javisko, maskérky, technikov, korepetítorské miestnosti a pod. sa delíme s umelcami, ktorí sa pripravujú na predstavenia v rámci bežného programu divadla. Režijné skúšky OŠ budú prebiehať vždy dva víkendy v mesiaci, celú sobotu aj nedeľu, čo je obrovská zmena. Chceme frekventantom dopriať plnohodnotný skúšobný proces, hoci bude mať iný časový režim, ako býva v divadle bežne zvykom. Naši mladí umelci majú k dispozícii nielen dirigenta, režiséra, korepetítorov, moje korekcie vokálnej techniky, ale pri aranžovacích skúškach s nimi bude pravidelne pohybovo pracovať Nora Galovičová, výtvarne inscenáciu pripraví Monika Vančová.

Na záver jedna otázka „na telo“. V minulosti bol jedným z najväčších problémov vo fungovaní OŠ SND fakt, že frekventanti nemohli byť za svoju účasť v OŠ honorovaní. Všade vo svete je zvykom, že členovia operných štúdií dostávajú štipendium. Podarilo sa urobiť nejaký posun v tejto veci oproti minulosti?

Snažíme sa robiť naozaj maximum. Žiaľ, SND im zatiaľ nemôže poskytnúť štipendium, ale na jeho zavedení pracujeme. Nateraz im honorujeme odohrané predstavenia a koncerty a za to vďačíme finančnému sponzorskému daru Národnej banky Slovenska. Chystáme pre nich množstvo aktivít, jednou z noviniek je portrétové fotenie s vynikajúcim fotografom Martinom Fridnerom. Pretože vieme, že mať dobré portrétové fotografie je pre mladého začínajúceho umelca veľmi dôležité a zároveň je to aj vysoká položka do rozpočtu. Fotografie musia byť nielen pekné, ale predovšetkým kvalitné a vo vysokom rozlíšení, keď ich budú posielať do umeleckých agentúr alebo bulletinov opier či koncertných domov. Mladí umelci často disponujú len fotografiami z mobilu, čo nemá očakávanú profesionálnu úroveň. Frekventantov OŠ chceme výborne odprezentovať aj v rámci marketingu SND. Celkový imidž umelca je dnes nesmierne dôležitý – to je jedna z vecí, ktorú by sme radi naučili našich frekventantov. Rozbehnúť svoju kariéru na základe talentu je jedna vec, no sebaprezentácia je rovnako dôležitá.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 12/2025.)