Od byzantských spevov po umelú inteligenciu
Grécky Solún sa na prelome júna a júla stal na niekoľko dní svetovým centrom hudobného knihovníctva. V priestoroch Thessaloniki Concert Hall sa uskutočnil kongres Medzinárodnej asociácie hudobných knižníc, archívov a dokumentačných centier (IAML), ktorý už 75 rokov každoročne sústreďuje odborníkov z celého sveta. Do Solúna prišli účastníci zo všetkých kontinentov, najpočetnejšie zastúpenie mali knižnice a univerzity z Európy, USA a Kanady.
Hoci sa môže zdať, že kongres je určený predovšetkým knihovníkom, jeho výsledky sa dotýkajú celej hudobnej komunity. Kvalitne spracované katalógy, digitalizované zbierky či jednotné medzinárodné štandardy uľahčujú prácu muzikológom, interpretom, skladateľom aj pedagógom a rozhodujú o tom, aké hudobné pramene sú dostupné pre výskum, koncertnú prax či výučbu.
Program ponúkol široký tematický záber – od výskumu byzantských hudobných rukopisov cez ochranu hudobného dedičstva až po otázky, ktoré dnes rezonujú naprieč celou kultúrnou sférou: využívanie umelej inteligencie. V dňoch 28. 6. až 3. 7. 2026 zaznelo 120 odborných príspevkov, realizovali sa posterové prezentácie, workshopy aj pracovné rokovania.
Tohoročné stretnutie potvrdilo, že hudobné knihovníctvo a vôbec práca s hudobnými dokumentmi prechádza jednou z najvýznamnejších premien za posledné desaťročia. Kým ešte pred niekoľkými rokmi dominovali diskusie o digitalizácii fondov a medzinárodných databázach, dnes sa pozornosť presúva k umelej inteligencii ako k nástroju, ktorý zásadne mení spôsob vzniku, spracovania i sprístupňovania dokumentov. Jej používanie bude vyžadovať od knihovníkov, muzikológov i samotných hudobníkov nové odborné kompetencie aj väčšiu mieru zodpovednosti.
Viaceré príspevky upozornili, že knižnice už dnes získavajú diela vytvorené s podporou generatívnych systémov, no katalogizačné pravidlá na tento typ dokumentov zatiaľ reagujú len čiastočne. Preto zazneli návrhy dôsledne zaznamenávať nielen autora diela, ale aj mieru zapojenia umelej inteligencie do tvorivého procesu. Zhodli sa, že umelá inteligencia nemá byť chápaná ako spoluautor, ale ako nástroj, ktorého úloha musí byť transparentne zdokumentovaná. Boli predstavené návrhy, ako tieto informácie systematicky zapisovať do bibliografických záznamov, aby bolo možné rozlíšiť medzi dielom vytvoreným človekom, spoločnou tvorbou človeka a algoritmu či hudbou generovanou prevažne automatizovanými systémami. Tvorivý proces sa tak začína stávať závažnou súčasťou bibliografického záznamu.
Na túto problematiku nadviazala rumunská muzikologička Cristina Suteu, ktorá pripomenula, že umelá inteligencia sama osebe nepredstavuje hrozbu. Rizikom sa stáva vtedy, keď používateľ prestane kriticky uvažovať, overovať fakty, rozlišovať medzi citáciou, interpretáciou a vlastným názorom. Vtedy vzniká text, ktorý síce pôsobí presvedčivo, no stráca odbornú hodnotu. Zdôraznila potrebu dôsledného rešpektovania autorského práva, úplnú transparentnosť pri využívaní umelej inteligencie, rozlišovanie medzi poznaním a jednoduchou reprodukciou informácií. Tieto princípy sa netýkajú iba vedeckého výskumu, ale čoraz viac aj hudobného vzdelávania a umeleckej tvorby.
Ďalšou výraznou témou boli meniace sa očakávania používateľov knižníc. Prieskum realizovaný Hudobnou knižnicou Grécka Lilian Voudouriovej ukázal, že návštevníci dnes oceňujú predovšetkým čo najširšiu dostupnosť dokumentov. Digitalizované fondy, vzdialený prístup a kvalitné online služby sa stávajú dôležitejšími než sprievodné kultúrne podujatia.
Podobné skúsenosti zazneli aj v diskusii o úlohe knižníc vo vzdelávaní mladých hudobníkov, kde sa opakovane zdôrazňovalo, že pedagógovia majú zásadný vplyv na to, či študenti dokážu využívať pramene systematicky, alebo sa uspokoja s ľahko dostupnými informáciami z internetu.
Slovenskí účastníci (ich cestu na kongres podporil Fond na podporu umenia) predstavili príspevky z oblasti hudobnej historiografie, knihovníctva, archívnictva a databáz. Yvetta Kajanová sa venovala téme jazzu, rocku a popu v socialistickej knižnici a v súčasnosti na Slovensku. Jej príspevok vytvoril zaujímavý pendant pre komparáciu s kultúrno-politickou situáciou a jazzovou scénou v Macedónsku, ktorú predstavila Eleni Novakovska. Dominika Machutová z Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice predstavila hudobnú zbierku Literárneho archívu a jej prepojenie s databázami RISM a DIKDA. Martin Kelemen priblížil dejiny a diskografiu Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. V odborných diskusiách informovala zástupkyňa Univerzitnej knižnice v Bratislave Veronika Buríková Bakičová o dlhoročnej tradícii budovania fondu Hudobného kabinetu UKB, ako aj o predstaviteľoch slovenskej muzikológie, ktorí boli aktívne zapojení do administratívy IAML.
Na zasadnutiach RISM sa zúčastnila koordinátorka RISM pre Slovensko Miriam Das Lehotská. Slovenský národný komitét RILM, ktorým jeÚstav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied zastupoval Samuel Škoviera. Na zasadnutí reprezentantov národných skupín sa zúčastnila predsedníčka Slovenskej národnej skupiny IAML Anna Žilková.
Pozornosť vzbudila prezentácia slovenskej publikácie Diskografia slovenských historických zvukových nahrávok od Roberta Bučka, ktorú Ferenc János Szabó z Akadémie Franza Liszta v Budapešti uviedol vo svojom prehľade významných diskografií vydaných vo svete. Jej zaradenie medzi medzinárodne prezentované bibliografické diela potvrdilo, že slovenská muzikologická a bibliografická produkcia nachádza odozvu aj v zahraničnom odbornom prostredí.
Atmosféru kongresu dotvárali večerné koncerty byzantskej a súčasnej gréckej hudby. Sprievodný program ponúkol tematické prehliadky Solúna zamerané na jeho multikultúrne dejiny, rímske a byzantské pamiatky, hudobné a akademické inštitúcie, výtvarné umenie i miestnu vinársku tradíciu. Práve tieto chvíle pripomínali, že IAML nie je iba organizáciou na výmenu odborných informácií, ale aj platformou, kde sa prirodzene stretávajú rôzne kultúry.
Súčasťou kongresu je každoročne aj Valné zhromaždenie IAML. Jedným z jeho aktuálnych rozhodnutí bolo zriadenie medzinárodnej projektovej skupiny pre umelú inteligenciu, etiku a dohľad v hudobných knižniciach. Jej úlohou bude pripraviť metodické odporúčania, ktoré môžu v najbližších rokoch ovplyvniť spôsob katalogizácie, správy digitálnych zbierok aj poskytovania knižnično-informačných služieb. Prvé výsledky práce novej skupiny by mali byť predstavené na budúcoročnom kongrese v Toronte.