Obrázky zo Slovenska
Obrázky zo Slovenska
Spectrum Quartett, Ulijanky, Nogaband, S. Hulejová, M. Jágerová, E. M. Bodnárová
KUNNST o.z., ARTRE s. r. o. 2026
V slovenskom kultúrnom prostredí vznikol unikátny projekt, v ktorom sa spojili interpreti tzv. vážnej hudby – sláčikové kvarteto Spectrum Quartett s primáriom Jánom Kružliakom ml., interpreti zaoberajúci sa tradičnými formami ľudovej hudby – Nogaband s primášom Michalom Nogom, ženská spevácka skupina Ulijanky, ktorú vedie Margita Jágerová, a všestranná speváčka Simona Hulejová.
Dramaturgickým konceptom je konfrontácia kompozícií významných skladateľov slovenskej a maďarskej hudby 20. storočia (Suchoň, Zeljenka, Moyzes, Bartók), tematicky vychádzajúcich z ľudovej hudby, s použitými piesňami a melódiami (alebo ich príbuznými variantmi) v tradičnej, väčšinou lokálne ukotvenej štýlovej interpretácii podľa hry dedinských muzík a ľudových spevákov.
Autorom konceptu je Ján Kružliak ml., dramaturgiu vypracovali spoločne s Michalom Nogom: z diel spomínaných štyroch skladateľov vybrali skladby (alebo ich časti), ku ktorým našli pôvodné inšpiračné zdroje vo forme ľudových piesní. Kompozície autorov nezaznievajú v ucelenej podobe, ale sú rozfragmentované a ich interpretácia v réžii Spectrum Quartett plynulo prechádza do ľudových piesní v interpretácii Noga Bandu a speváčok a naspäť. Pred nahrávkou projekt interpreti mnohokrát koncertne uviedli na slovenských festivaloch (FF Východná, Viva Musica!, Pohoda, World Music Festival Bratislava a i.), ale aj v zahraničí (Česko, Belgicko) a postupne ho cizelovali do výslednej podoby.
Samotný koncept prepájania klasickej hudby inšpirovanej folklórom s jej inšpiračnými zdrojmi v pôvodnej podobe nie je nový. V r. 1998 ho úspešne realizovala skvelá maďarská ľudová hudba Muzsikás so speváčkou Mártou Sebestyénovou v spolupráci s klasickým huslistom Alexandrom Bălănescuom v projekte s názvom Bartók album, kde takto reinterpretovali známe husľové duetá Bélu Bartóka, a tiež v projekt The roots of Bartók (2009) s významným maďarským sláčikovým kvartetom Takács Quartet. Avšak skvelým a unikátnym špecifikom slovenského projektu sú plynulé prechody z jednotlivých tém kompozícií na ich folklórnu podobu a späť.
Album Obrázky zo Slovenska otvára výber z Ľudového divertimenta pre mládež Preletel sokol z cyklu Obrázky zo Slovenska pre klavír Eugena Suchoňa z r. 1954–1956. Suchoňova partitúra v presvedčivom podaní Spectrum Quartett sa v plynulých prechodoch strieda s imitáciami gajdošskej hry podľa primášov z Podpoľania a zo Žirian. V časti s názvom Škoda ťa šuhajko sú témy Suchoňovej skladby konfrontované s tekovskou piesňou v podaní speváčky Margity Jágerovej, speváckej skupiny Ulijanky a Nogabandu. V tretej časti sa Suchoňova hudba strieda s tancom zvaným „zajačí“ z Habovky na hornej Orave. Škoda, že sa tu Nogaband väčšmi nepopasoval so štýlovosťou (kontrabas namiesto basičky, violová kontra namiesto husľovej a necharakteristická tvorba tónu).
Musica slovaca Ilju Zeljenku využíva nápevy z horného Považia a Kysúc. Ich melodické paralely sa tvorcom podarilo nájsť v lúčnej piesni z Bošáce z Trenčianskej oblasti, v svadobnej piesni z Vadičova na Kysuciach a v inštrumentálnej melódii vadičovských primášov. Túto nahrávku považujem za jednu z najvydarenejších, vrátane vynikajúcej sólovej husľovej pasáže primáriusa a celkového výkonu kvarteta.
Nasledujúce 4 tracky sú venované Suchoňovej Sonatíne na motívy slovenských vojenských piesní, opäť z cyklu Obrázky zo Slovenska. Za jej prvú časť tvorcovia vsunuli krátku skladbu Bélu Bartóka Katonanóta, č. 15 z cyklu 44 duet pre husle, ktorej téma je takmer totožná s 2. časťou Sonatíny. Témy jednotlivých častí sú plynule konfrontované s rôznymi vokálno-inštrumentálnymi tradičnými štýlmi z Raslavíc, Hriňovej či obce Seňa (Abaújszina).
V sláčikovom kvartete Omilienci chodia z cyklu Štyria hudci z r. 1961 čerpal Alexander Moyzes z hornoliptovskej obce Važec. Úvodná téma najprv zaznie v tradičnej verzii ako chorovodná a cappella pieseň v štýlovom podaní Ulijanok a po nej predmetná časť Moyzesovej skladby. Nasleduje pandant vedľajšej témy v tradičnej forme k tancu „do krutu“ opäť vo výbornom štýlovom podaní Ulijanok a Nogabandu, ktorý plynulo prejde do svižnej tanečnej piesne Tudele, mamko, tudele, ktorá sa v Moyzesovej partitúre síce nenachádza, ale je vhodnou, dynamickou bodkou tejto nahrávky.
Za najkontroverznejšiu časť albumu pokladám skladbu Slovenské spevy, ktorú z viacerých skladieb Bélu Bartóka (z klavírneho cyklu Pre deti z r. 1908–1911 a z cyklu Päť slovenských ľudových piesní pre spev a klavír z r. 1917) spracoval pre sláčikové kvarteto a ženský hlas Vladimír Godár. Táto zaujímavá adaptácia vyšla po prvýkrát v r. 2016 v podaní Mucha Quartet a Ivy Bittovej, ktorá do projektu vniesla vlastné cítenie bez snahy o štýlovú interpretáciu gemerských piesní. V podobnom koncepte pokračovala aj vokálne mimoriadne disponovaná Simona Hulejová, ktorá piesne tiež neinterpretovala štýlovo, ale využila aj svoje jazzové zázemie. Improvizovala veľmi pútavo, nápadito a s citom, no niekde upadla skôr do liptovských než gemerských floskúl a neprirodzeného afektu.
Posledné tri tracky patria Suchoňovým Piesňam z hôr (pôvodne 6-dielna skladba pre soprán, tenor a malý orchester) z r. 1938–1941, ktoré pre sláčikové kvarteto upravil Eduard Pingitzer ml. Hlavné témy sú konfrontované s horehronskou piesňou Otkášťe, otpíšťe, so šarišskou krucenou a jej podpolianskou verziou v rýchlom tempe vo vrchárskom štýle so sólistom spevákom (a zároveň violončelistom Spectrum Quartett) Branislavom Bielikom, ktorého výkon je presvedčivý a štýlový, vrátane rytmického oneskorenia typického pri rozkazovačkách pred muzikou.
V poslednom tracku zaznie popri Suchoňovi jeho inšpiračný zdroj – pieseň Ej, čože je to za zelina, kde je lyrický spev Eleny Márie Bodnárovej sprevádzaný zaujímavou a citlivou improvizáciou kvarteta. Ako odpoveď na druhú lydickú tému v Suchoňovi zaznie melódia zo známych svižných Strigônskych nôt z Podpoľania. Úseky fragmentov z Piesní z hôr sa s ľudovými striedajú niekoľkokrát, stupňuje sa tým napätie, ktoré evokuje dynamiku hudobných prekáračiek.
Aj keď táto nahrávka mohla byť skvelým záverom celého albumu, tvorcovia sa ho rozhodli rozšíriť o bonus s názvom Óda na Češľaka v podaní Nogabandu, čo je aranžmán pozostávajúci z tanečných melódií fogáš, kovaľska a brenkaná zo Zámutova na Zemplíne, ktoré sú viackrát plynulo prepojené s Beethovenovou Ódou na radosť, ktorú tiež interpretujú v štýle hry Češľakovcov. Ide o milý, hudobno-folklórny žart, ktorý síce vybočuje z konceptu albumu, ale tak už to pri bonus trackoch chodí.
Z dramaturgickej stránky vykonali tvorcovia vynikajúcu prácu, ktorú by mohla ešte vylepšiť snaha o regionálne rozšírenie folklórneho materiálu o západoslovenské regióny a v niektorých prípadoch konkrétnejšia lokalizácia herných štýlov (namiesto všeobecného Tekova, alebo Podpoľania). Zo zvukového hľadiska musím s ľútosťou konštatovať, že skvelý umelecký výkon interpretov bol narušený nevhodným výberom miesta nahrávky s príliš dlhým dozvukom, ktorý chvíľami znižuje čitateľnosť hudobného obsahu, nevyváženou zvukovosťou speváckej skupiny a inštrumentalistov a hlavne nevhodnou postprodukciou s príliš veľkou mierou kompresie, ktorá výrazne nivelizuje dynamiku skladieb. Je to obrovská škoda a odporúčam v prípade reedície (alebo LP edície) nahrávku remastrovať. Tvorcovia tiež nevyužili možnosť zvuk ľudovej kapely a sláčikového kvarteta farebne trocha odlíšiť, čo by umocnilo lepšie vnímanie konceptu diela a zatraktívnilo zvukovú pestrosť hudobnej štruktúry.
Booklet obsahuje zaujímavé texty etnomuzikologičiek Jany Ambrózovej a Alžbety Lukáčovej, v ktorých vysvetľujú niektoré základné hudobno-štýlové súvislosti folklórnych nahrávok, no málo sa venujú predmetným kompozíciám skladateľov.
Obrázky zo Slovenska sú skvelým a záslužným projektom, ktorý je umelecky nielen veľmi pôsobivý, ale svojím hlbokým záberom do našej hudobnej histórie môže byť zdrojom poznania (pre mnohých doteraz netušených) kontextov, a tým obohatiť naše kultúrno-historické povedomie. Album odporúčam všetkým záujemcom o klasickú i ľudovú hudbu a myslím si, že by sa mal stať súčasťou mentálnej diskografie každého kultúrne rozhľadeného človeka na Slovensku.