NSH v Rádiu Devín
Nová slovenská hudba vo vysielaní Rádia Devín
Záznam otváracieho koncertu festivalu Nová slovenská hudba si môžete vypočuť 18. 5. v relácii Hudobná dielňa v Rádia Devín.
Koncert bol prierezom rozmanitej komornej tvorby a ešte rozmanitejších skladateľských poetík. Hral etablovaný súbor Ensemble Ricercata, ktorého výrazná (nielen) umelecká osobnosť Ivana Šillera združuje okolo seba skúsených inštrumentalistov.
Idiomatiku dažďa vystavala Jana Kmiťová vo svojej miniatúre Dážď v Ravene III. prevažne na neustálej repetícii tónov, čo predstavuje mimoriadnu interpretačnú výzvu. Nepatrné výpadky zo základného pulzu a rytmickú nesúrodosť vyvážil veľký zmysel pre detail oboch klaviristov Tomáša Boroša, ako aj Ivana Šillera. Prejavoval sa nielen v docielení echa, či priestorovej perspektívy, ale aj podmanivej zvukomalebnosti hromov reprezentovaných jasne artikulovanými figúrami v nízkych polohách klavíra. Vďaka premyslenej a veľmi umnej interpretácii s mimoriadnym citom pre farbu a výsledné znenie, plnej vzájomného hráčskeho rešpektu hráči vierohodne zachytili silne osobný okamih života skladateľky.
Ťažko definovateľná hudba Juraja Vajóa je vždy poslucháčskou výzvou. Tentoraz jeho Music for tape for various instruments bola pozoruhodne klasickým kusom v zmysle inštrumentácie, berúc do úvahy aj tape, resp. zvukovú stopu, na ktorej boli zachytené rozmanité zvuky, do rozhovor v rôznych jazykoch cez zvuky prírody, až po plač dieťaťa. Nad touto štrukturálne jasne definovanou súčasťou ponechal skladateľ voľný priestor samotným interpretom, ktorý korigoval grafickou partitúrou, pre neho typickým spôsobom zápisu. Pri takto koncipovanej hudbe sa skladateľ spolieha na zrelosť samotných interpretov. Na ich schopnosť vycítiť správny moment zapojenia sa do interpretačného procesu, ako aj vystúpenia z neho. Profesionalita hráčov zoskupených okolo Ivana Šillera sa od začiatku do konca zrkadlila v ich interpretačnej inteligencii, docielená v sústredenom počúvaní sa, čo viedlo k presným imitáciám naznačených partitúrou, v podmanivom narábaní s farebnosťou a v logickom vyústení nečakane meditatívneho kusu v kontexte doterajšej tvorby Juraja Vajóa.
Skladba Tomáša Boroša Gestures pre dva klavíry je komorným prepisom Malého koncertu (s veľkými gestami). Fúzia orchestrálnych a klavírnych partov pôvodnej inštrumentácie nestratila nič na svojej bezprostrednosti ani v spojení dvoch klavírov a orffových nástrojov. Tie zrkadlili silný perkusívny rozmer koncertantnej prvotiny, ale aj pedagogické skúsenosti jedného z najuznávanejších hudobných didaktikov Slovenska. Vzdelávanie najmladšieho poslucháča sa v nepatrných nuansách prejavuje aj v jeho autorskej, artificiálnej hudbe. Silný dôraz kladie najmä na typické didaktické prostriedky, akými sú rytmická, artikulačná variabilita a stupnice. Sledy rôznych intervalových zložení ovládli celé dianie pôvodnej, ako i komornej verzie diela. Ich nepatrné posúvanie rytmické, ako aj tonálne plodilo zaujímavú polytonalitu a bitonalitu. Práve „posun” je typický spôsob variovania v Borošovom rukopise. Neprejavoval sa len v samotných stupnicových behoch, ale aj vo frázach, či rekapitulačných epizódach. Krátka záverečná kadencia strohých akordických komplexov bola opozitom k doterajšiemu mimoriadne pohyblivému dianiu. Jej súčasťou bola aj nenásilná imitácia slávneho Čajkovského klavírneho koncertu, ktorá akoby poslucháčsky zrkadlila jeho posolstvo tlmočené tým najmenším: „Pozrite … ešte toho toľko môžeme objaviť.“ Skladbou Gestures sme sa podobne ako pri jej pôvodnej inštrumentácii v interpretačnej réžii tých istých umelcov mohli presvedčiť o výnimočnej, vzájomne sa rešpektujúcej spolupráci Tomáša Boroša a Ivana Šilera.