Nový komorný cyklus v bratislavskom Dome hudby

7. 9. 2026

Bratislava, Dom hudby

Ronald Šebesta, Daniel Rumler, Jozef Lupták, Nora Skuta, Stanko Palúch
Zagar – Beethoven – Hummel

Festival Konvergencie a Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS) vytvorili novú sériu komorných koncertov. Od septembra do decembra uvedú štyri podujatia v zrekonštruovaných priestoroch Georgievitsovho paláca, v sále Domu hudby. Základnú dramaturgickú líniu budú tvoriť skladby späté s Bratislavou. Navyše na každom koncerte vystúpi ako hosť jeden zo žiakov ZUŠ Miloša Ruppeldta, ktorá sídli v rovnakej budove. Koncepcia podujatí zahŕňa aj sprievodné slovo alebo rozhovor.

Prvý koncert sa uskutočnil 7. septembra. Na úvod sa publiku prihovorili manažérka Domu hudby Diana Lacová, riaditeľka ZUŠ M. Ruppeldta Alexandra Pažická a umelecký riaditeľ festivalu Konvergencie Jozef Lupták. Prvým detským hosťom bol klavirista Stanko Palúch, ktorý pod pedagogickým vedením Zuzany Zamborskej uviedol Scherzo zo Sonáty A dur op. 2 č. 2 Ludwiga van Beethovena. Napriek niekoľkým maličkostiam predviedol na svoj vek solídny výkon. V prednese nechýbali viedenské maniere a pochváliť treba aj kvalitatívne vyváženie zvuku s dôrazom na melódiu v pravej ruke.

Nasledoval krátky rozhovor dramaturga Andreja Šubu so skladateľom Petrom Zagarom, ktorý ozrejmil vlastné skladateľské východiská. Jeho kompozičný jazyk nadväzuje na hudobnú tradíciu, pričom sa umelecký obsah snaží aktualizovať pre súčasného poslucháča. Klarinetové trio (klarinet, violončelo a klavír) z r. 1993 zaujme pôsobivou kombináciou pomerne úsporného tematického materiálu v pokojnom tempe a dôrazom na zvukový timbre. Nástroje v priebehu skladby akoby oscilovali vo svojich polohách a dostávali sa i do vzájomných konfliktov. Súznenie Ronalda Šebestu, Jozefa Luptáka a Nory Skutovej skvele fungovalo po akustickej i výrazovej stránke.

V rovnakom nástrojovom obsadení zaznelo aj Klavírne trio B dur op. 11 „Gassenhauer“ Ludwiga van Beethovena. Ide o dielo z raného obdobia, čo cítiť najmä v jednoduchých témach a pomerne neautonómnych partoch klarinetu a violončela. Dominujú brilantné behy klavíra, ktoré Skutová predniesla s potrebnou noblesou. Napriek snahe hráčov vyťažiť z diela maximum, treba prehnanú agogiku s pomerne romantickým výrazom považovať pri tak skorom opuse za nevkusnú.

Naopak, v Klavírnom triu Es dur op. 12 Johanna Nepomuka Hummela bol delikátny romantický pátos vítaný a na mieste. Výnimočná farba huslí Daniela Rumlera dokonale ladila s violončelom, no vyšší hlas sa občas strácal. Odhliadnuc od toho vyznelo dielo fenomenálne a návštevníci prijali skladbu svojho rodáka so zatajeným dychom a nadšením.

Koncepcia novej série koncertov sa javí ako sľubná. Priestor Domu hudby je ako stvorený pre komorné koncerty. Chýba tu azda len vyvýšené pódium, čo pri počúvaní hudby nie je až taký problém, keďže sála je akusticky veľmi dobre vyriešená. Bratislavské publikum sa môže tešiť na pútavú dramaturgiu, preto verím, že cyklus si získa svojich stálych návštevníkov.