Nové cesty Novej slovenskej hudby

Festival súčasnej domácej klasickej hudby Nová slovenská hudba, ktorý svojho času nadviazal na prehliadku Týždeň novej slovenskej hudobnej tvorby, má pre domácu skladateľskú komunitu neoceniteľný význam. O tom, aké zmeny čakajú jeho 32. ročník, ktorý sa uskutoční 8.–11. novembra, sme sa zhovárali s LUKÁŠOM BORZÍKOM. Skladateľ a pedagóg VŠMU sa minulý rok stal predsedom Spolku slovenských skladateľov, ktorý je organizátorom festivalu.

Vedenie Spolku slovenských skladateľov (SSSk) si prevzal v apríli minulého roku. Koľko má členov, akým výzvam musel čeliť v minulosti a aké ho čakajú dnes?

Proces budovania novej štruktúry sa začal v roku 2021. Na plenárnom zasadnutí si členovia zvolili nový výbor, predsedu a kontrolnú komisiu, odsúhlasili sa nové stanovy a po prevzatí agendy a úvodnom audite sme zisťovali, koľko má Spolok aktívnych členov. V súčasnosti je zaregistrovaných 50 skladateľov, z ktorých približne 30 sa zapája do diania. V posledných dvoch rokoch sme sa usilovali oživiť pravidelnú komunikáciu a stretávanie so skladateľmi a spoločne sme hľadali, ako v dnešnej kultúrno­‑spoločenskej situácii môžeme efektívne fungovať ako umelecká komunita. Jednou z našich vízií je plán rozšíriť aktivity do rôznych regiónov Slovenska. Pracujeme tiež na rozvíjaní spolupráce so zahraničnými dirigentmi a súbormi.

Pokiaľ ide o zostavovanie dramaturgickej náplne Novej slovenskej hudby (NSH), ktorú Spolok organizačne zastrešuje, do roku 2012 existoval systém nahlášok troch diel od každého skladateľa, z ktorých sa zostavovala festivalová dramaturgia. V minulosti sa okrem uvádzania nových diel v programovej štruktúre NSH zohľadňovali aj rôzne výročia a hrali sa aj staršie a už hrané diela a diela nežijúcich autorov, ktoré by však dnes mali predvádzať v prvom rade „kamenné“ inštitúcie ako súčasť nášho kultúrneho dedičstva. Jedným z hlavných cieľov SSSk je prezentácia nových, ešte neuvedených diel. Zostavili sme dramaturgickú komisiu a z nahlásených diel aktívnych skladateľov sme pripravili rôzne koncertné dramaturgie.

Nová slovenská hudba je takpovediac vlajkovou loďou aktivít Spolku slovenských skladateľov. Napriek tomu malo po predošlom ročníku veľa ľudí pocit, že je to takmer neviditeľné podujatie. Čo plánujete zlepšiť v komunikácii smerom k širšej verejnosti? Dočkáme sa na tomto ročníku nejakých noviniek v tejto oblasti?

Ako som spomínal, dôležitým krokom bolo aktivovať komunikáciu s jednotlivými členmi SSSk, čo sa nám podarilo. Novým krokom bolo aj iniciovanie vzniku dramaturgických komisií pre každé podujatie. Začali sme sa častejšie stretávať v rámci našej skladateľskej komunity a pravidelne informovať členov o tom, čo sa bude diať. Spoločne sme premýšľali nad stratégiami, ako komunikovať so širšou verejnosťou. Prvotná predstava zlepšenia propagácie festivalu Nová slovenská hudba spočíva v tom, že chceme návštevníkov festivalu informovať cez časopis Hudobný život, Rádio Devín a ďalšie médiá v dostatočnom časovom predstihu. Samozrejme, otázkou je, či to stačí. Chystáme aj propagáciu na viacerých úrovniach vrátane sociálnych sietí. Na novovznikajúcej webovej stránke sssk.sk plánujeme pravidelne aktualizovať informácie o našich aktivitách.

Poďme k aktuálnemu ročníku, ktorý budú tvoriť štyri koncerty, z toho, paradoxne, tri orchestrálne…

V minulosti finančné prostriedky z príspevkov Ministerstva kultúry, Hudobného centra, Hudobného fondu a SOZA umožňovali uskutočniť v rámci programovej štruktúry takmer týždeň trvajúceho festivalu až dva koncerty denne. Bohužiaľ, z dôvodu dnešnej situácie v kultúre sme dospeli do bodu, keď nám financie vystačia iba na štyri koncerty.

Možnosť spolupráce skladateľov s or­chestrálnymi telesami nie je v súčasnosti samozrejmosťou. Objednávky na pôvodnú slovenskú tvorbu pre symfonický orchester momentálne takmer neexistujú. Preto sú nesmierne dôležité práve možnosti pravidelného uvádzania nových symfonických diel. Keďže existuje množstvo hudobne presvedčivých a zaujímavých nových orchestrálnych diel skladateľov staršej, strednej i mladej generácie, sme radi, že sa nám podarilo zachovať kontinuitu spolupráce so Slovenskou filharmóniu a Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, ktorú sme v tomto ročníku NSH rozšírili aj o spoluprácu so Štátnou filharmóniou Košice.

Neznamená to však, že by festival upustil od komorných koncertov. Prvý z nich bude otváracím koncertom NSH a ďalší cyklus koncertných premiér komornej hudby je naplánovaný na začiatok jari 2024, aby sa nekrížil s NSH usporadúvanou tradične v novembri. Ešte pred festivalom sa na mimoriadnom koncerte 3. novembra v Malej koncertnej sále VŠMU predstaví aj duo violončelistu Andreja Gála a klaviristu a skladateľa Petra Javorku ARTE PRO ARTE.

Otvárací koncert v stredu 8. novembra v Bratislave v Malom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu bude patriť komornému súboru Ensemble Ricercata pod vedením Ivana Šillera s dielami Tomáša Boroša, Viliama Gräffingera, Jany Kmiťovej, Lenky Novosedlíkovej a Adriána Demoča s pestrým nástrojovým obsadením.

Je pre nás dôležité, aby sa festival neobmedzoval len na Bratislavu a aby sa povedomie o tom, že na Slovensku sú mnohí aktívne tvoriaci skladatelia kvalitnej súčasnej klasickej hudby, šírilo aj v iných mestách. Prvá spolupráca smerovala do Košíc, kde sme úspešne oslovili Štátnu filharmóniu Košice, z čoho máme veľkú radosť. Koncert sa uskutoční vo štvrtok 9. novembra v priestore Kunsthalle, netypickom pre klasický repertoár, no typickom pre uvádzanie súčasnej hudby. Zaznie atraktívny program z diel Petra Dana Ferenčíka, Petra Javorku, Mateja Slobodu a Petra Machajdíka pod taktovkou Balázsa Horvátha.

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu uvedie v piatok 10. novembra vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu s českým dirigentom Pavlom Šnajdrom novinky od Pavla Kršku, Egona Kráka, Jevgenija Iršaia a môj klavírny koncert s fenomenálnym multiinštrumentalistom Ladislavom Fančovičom. Záverečný koncert v sobotu 11. novembra bude patriť Slovenskej filharmónii. Zaznejú skladby Roberta Kolářa, Mirka Krajčiho, Šimona Lučeniča a Mariána Lejavu. Vystúpia špičkoví slovenskí umelci, Eugen Prochác a Milan Paľa. Orchester Slovenskej filharmónie bude dirigovať Marián Lejava.

Počas festivalu odznejú v drvivej väčšine svetové, prípadne slovenské premiéry. Dôležitým momentom je spolupráca so spomenutými zahraničnými dirigentmi – okrem spomínaného maďarského dirigenta Balázsa Horvátha so ŠfK, povedie dirigent SOSR Brno Contemporary Orchestra Pavel Šnajdr. Mojou víziou do budúcnosti je rozšíriť spoluprácu aj o zahraničné súbory, čo je jedna z ciest, ako umožniť slovenskej tvorbe „vycestovať“ za hranice našej krajiny.