Ensemble Thesaurus Musicum v Nitre

6. 4. 2025

Nitra, Synagóga

Ensemble Thesaurus Musicum, Sándor Szászvárosi, Agi Ferienčíková, Michal Hottmar

Simpson – Telemann – de Visée – Marais – L. Couperin

Nitrianske publikum si vďaka etablovaným koncertným cyklom a festivalom postupne zvyká aj na uvádzanie tzv. starej hudby. Na koncerte 51. ročníka Nitrianskej hudobnej jari sa predstavil Ensemble Thesaurus Musicum pod umeleckým vedením lutnistu Michala Hottmara. So spoluhráčmi slovenskou čembalistkou Agi Ferienčíkovou a maďarským hráčom na viole da gamba Sándorom Szászvárosim ponúkli dramaturgicky pestrý a zaujímavý program, zostavený prevažne z diel francúzskych majstrov obdobia baroka. 

Úvod patril jednej z variačných skladieb nad stálym basom Division upon a Ground (a mol) od Christophera Simpsona (1602/06–1669) z jeho príručky improvizácie The Division-Viol. Variácie sa postupne rytmicky zahusťujú a smerujú k technicky čoraz náročnejším pasážam. Skladba plynule prešla do Sonáty pre violu da gamba bez bassa continua D dur od Georga Philippa Telemanna (1681–1767). Napriek storočnému rozdielu medzi kompozíciami skladby veľmi dobre komunikovali a zároveň vytvorili nenásilný štýlový kontrast. Sándor Százsvárosi hral nenútene, muzikálne a živo, občasné intonačné nepresnosti vo vysokej polohe vyvážil presvedčivou interpretáciou s citom pre kontrast a gradáciu. 

Michal Hottmar sa sólovo predstavil v skladbách od Roberta de Viséeho (1652–1730) La Mascarade a Chaconne la mineur. S citlivosťou a zmyslom pre frázovanie a dozvuk vystaval zreteľne tanečný charakter skladieb. 

Medzi maraisovskými blokmi dominujúcimi v druhej časti koncertu sa ako sólistka predstavila Agi Ferienčíková. Zahrala jedno z netaktovaných prelúdií Louisa Couperina (1626–1661). Netaktované prelúdiá sú čembalistkinou srdcovou záležitosťou. V krátkom príhovore spomenula inšpiráciu francúzskych clavecinistov štýlom hry na lutne – tzv. style brisé. Z jej hry je zrejmé výborné porozumenie harmonickej a polyfonickej komplexnosti Couperinových skladieb. Skvele časovala harmonické napätia a uvoľnenia a zrozumiteľne modelovala melodické línie v spleti akordov vrcholiace v sviežom allemande. 

Marin Marais (1656–1728) je stelesnením gambového virtuóza a výber z jeho rozsiahlej tvorby zahrňujúcej 5 zväzkov Pieces de viol pre 1 – 3 violy da gamba a basso continuo predstavoval dramaturgický vrchol koncertu. Maraisove skladby zazneli v dvoch blokoch. V prvom, „španielsky“ ladenom bloku sme si mohli vychutnať Prelúdium – Allemande – La Folia, druhý, „vidiecky“ tvorilo Prelude – Rondeau Le Bijou e mol „prekladané“  kontrastnými La Musette a Tambourine. Szászvárosi hral vášnivo s priam „primášskou“ charizmou, komunikujúc so spoluhráčmi, ktorí sa nechali viesť jeho sebavedomou muzikalitou s precízne vystavanými kontrastmi a hudobnými vrcholmi.

Názov koncertu vystihoval celkové vyznenie – gamba v rukách skúseného Sándora Szászvárosiho naozaj kraľovala tomuto koncertu nielen ako sólový nástroj, ale aj muzikantsky a zvukovo. Part bassa continua mohol byť v niektorých momentoch sebavedomejší a dynamicky výraznejší – najmä lutna šla pod svoje dynamické možnosti, čo sa ukázalo pri Hottmarovom sólovom výstupe, kde nástroj znel veľmi zvučne, s plným a guľatým tónom. Mrzí ma, že bulletin pokrivkával za inak osviežujúcim a vydareným koncertom. Obsahoval síce životopisy účinkujúcich, ale nedozvedeli sme sa nič o dramaturgii koncertu alebo autoroch skladieb, navyše, názvy skladieb boli uvádzané neúplne (bez jasnej identifikácie v podobe uvedenia zbierky, zväzku, čísla) s nejednotnou jazykovou úpravou (anglický názov Telemannovej alebo Maraisovej skladby, taliansky názov Viséeho skladby). Je to škoda, lebo v mimobratislavskom prostredí majú koncerty tohto žánru zároveň významný edukačný rozmer, čo potvrdili návštevníci búrlivým potleskom a po koncerte živými rozhovormi s účinkujúcimi.