Na chate

FUNDA BAYSAL, turecká keramička a umelecká výskumníčka z Rotterdamu, má bakalársky titul z výtvarného umenia so špecializáciou na keramiku a sklo z Hacettepe University, magisterské štúdium absolvovala na Escuela de Arte Superior de Cerámica de Manises. Aktuálne sa o. i. venuje interdisciplinárnemu spojeniu keramickej tvorby a hudby z obdobia baroka. Výsledkom sú tzv. parametrické dizajny, ktoré vizuálne „zaznamenávajú“ hudobné skladby a tance do 3D tlačených keramických diel.

PATRIK SABO študoval na Katedre muzikológie Filozofickej fakulty UK, kde sa zameriaval na repertoár 17. storočia a historickú organológiu. V súčasnosti sa venuje výskumu a výrobe cinku – renesančno-barokového dychového nástroja.

Keramika pohltená dynamikou pohybu

Patrik Sabo: Ahoj, Funda, stretli sme sa v septembri na festivale starej hudby v Utrechte, kde si mi stručne opísala svoju fascinujúcu prácu na transformácii hudobného textu do vizuálnych dát a keramických diel. Odkiaľ pramení tvoje spojenie so starou hudbou?

Funda Baysal: Začalo sa to tým, že som trávila hodiny vo svojom ateliéri, kde som pracovala osamote, počúvajúc hudbu. Preferujem inštrumentálne skladby, lebo rozvíjajú moje myšlienky. My umelci nachádzame hodnotu v jednoduchých, zdanlivo irelevantných detailoch. Už predtým som počúvala klasickú hudbu, ale v ateliéri sa mi stala takým častým spoločníkom, že povzbudzovala „debaty“ v mojej mysli. Navyše som sa presťahovala k hudobníkom, kde som počúvala z jednej strany ladenie klarinetu a z druhej cvičenie na violončele. Veľmi som si užívala, čo sa okolo mňa odohrávalo...

PS: Tvojimi spolubývajúcimi sú naši spoloční priatelia, poznám ich inšpirujúcu domácnosť... Viem, že ťa fascinuje dobová variačná schéma La Folía. Čím je pre teba taká príťažlivá a ktoré jej konkrétne podoby máš najradšej?

FB: Stelesňuje pre mňa komplikovanú spleť opakovaní, prerušení, poten‑
ciál i stratu... Sprevádza ma vo chvíľach kontemplácie i zásadných rozhodnutí. Neustále a vášnivé oscilácie vo folii korešpondujú s niektorými mojimi vlastnosťami, najmä s neochvejnosťou a odhodlaním. Sú dni, keď sa k nej neustále vraciam, a tak je už niekoľko rokov mojou najprehrávanejšou skladbou Vivaldiho Triová sonáta d mol op. 1 č. 12 v interpretácii Il Giardino Armonico. Dlho som sa vyhýbala analytickým pohľadom na foliu, aby som neprišla o ten silný emocionálny vplyv.

PS: Rozumiem. Odstup od analýz ti ponecháva schopnosť vlastného pohľadu. Tebe sa však podarilo  niečo neobvyklé – „transformovať“ túto skladbu do jej keramickej podoby. Môžeš bližšie vysvetliť, o čo ide?

FB: Mojím cieľom bolo využiť povrch plastiky ako plátno pre informácie, aby sa dáta stali viditeľnými a hmatateľnými. Pracovala som s parametrickým programom a potrebovala som matematicky vyriešiť spôsob, ako doň dáta efektívne preniesť a vykresliť. Uvedomila som si, že hudba má výrazne matematický charakter a  do vizuálnej podoby dokážem preniesť prvky ako čas, sekvencie či zlomky.

PS: Do akej miery sa aktívne zapájaš do základného parametrického dizajnu? Predpokladám, že tvoja práca zahŕňa aj vlastné intervencie, napríklad rozhodnutia o farbe či tvare plastiky...

FB: Parametrický dizajn postupuje po veľmi racionálnej ceste, podobnej notovému zápisu a interpretácii. Moje zásahy prichádzajú len v prípade, že mám v úmysle modifikovať dáta. Keď vložím presný notový zápis, potom všetky previsy na povrchu reprezentujú záznam všetkých nôt. V skutočnosti by sa hudba dala čítať priamo z povrchu, ktorý vnímam ako reprezentáciu času. Veď aj tryske tlačiarne zaberie pri extrúzii materiálu veľa času, než prejde celú naprogramovanú trasu. Podobne ako sú v hudbe takty a každý hudobník musí zahrať dané noty v ich rámci. Keď pridám dodatočné hodnoty (čo by sme mohli nazvať ornamentáciou), mení sa pôvodný, daný systém.

Povrch vnímam ako hrajúci hudobný nástroj, napríklad husle hrajú na vonkajšej úrovni, zatiaľ čo violončelo znie vo vnútri, pričom môžeme pozorovať súhru týchto nástrojov. Čo sa týka farby, je to veľmi subjektívne. Folii veľmi pristane farba ružovej fuchsie, no je náročné dosiahnuť ju na keramike. Na dosiahnutie tejto veľmi špeciálnej farby radšej využívam zloženie cínu a chrómu.

PS: Zaoberala si sa aj projektom, ktorý zahŕňa notácie barokovej baletnej choreografie, čo je aj pre profesionálnych choreografov veľmi špecializovaný odbor. Všímam si fascinujúce paralely medzi choreografiou a programovaním 3D tlačiarne na keramiku. Odkiaľ pramení tvoja inšpirácia?

FB: Platí, že keramika je pevná a nehybná. Ja som však úplne pohltená dynamikou pohybu a tanca. Ide o jedinečný vyjadrovací kanál, miesto, kde sa takmer každý, a to bez ohľadu na sociálny status, môže zapojiť  –  proste umelecký prejav, ktorý podporuje inkluzivitu. Hoci ho vnímame ako elitný! Možno je to preto, že bol prispôsobený záujmu šľachtických dvorov. Ale  umelecká prax v tej dobe mala veľa paralel s dneškom. Veď my umelci sme financovaní štátom a vykonávame výskum, ktorý je v súlade so záujmami štátnej agendy...

V Corelliho op. 5 č. 12 z roku 1700 nachádzame na titulnom liste tance ako „Allemande, Correnti, Gighe, Sarabande, Gavotte...“, tvoriace základ tzv. klasického akademického tanca. Folia bola samostatným tanečným formátom. Elegantné autentické tance sú v súčasnej praxi vzácnosťou, ich zápis je pre mnohých nezrozumiteľný, mne pomohla baroková tanečnica Doris von der Aue, ktorá ich preložila do čitateľných notácií.

Keďže sa barokové tance tak zriedka uvádzajú, hrozí im zabudnutie. Môže sa stať, že v Európe postupne stratíme historické povedomie a prax. Stále túžime napredovať, ale často zabúdame na svoje korene. Mňa tento naratív zabúdania veľmi zaujíma, a tak tance zapisujem cez 3D tlač do keramiky, „tlačím“ ich ako cestu, pohyb v priestore...

PS: Je stará hudba opakujúcim sa motívom tvojich umeleckých snáh? Vieš si predstaviť, že by sa tvoje diela mohli vystavovať napríklad na festivaloch starej hudby?

FB: Určite. Uvedomujem si, že výtvarné umenie, plastiky priťahujú verejnosť a interdisciplinarita je prostriedkom na komunikáciu s rôznorodým obecenstvom.

PS: Na čom pracuješ aktuálne? Máš v pláne aj nejaké dôležité výstavy?

FB: Predovšetkým pripravujem výstavu zameranú na foliu. Výrazný spoločenský dopad dát ma inšpiroval k ďalšej téme – vedecko-fantastických naratívov, ktoré využívajú dátové procesy. Verím v potenciál umeleckej praxe prispieť k rozvoju spoločnosti.

Aktuálne je moje dielo La Folia, 23. variácia, vystavené na Keramickom bienále v Jingdezhene v Číne. Posledné tri mesiace som pracovala na ďalšom 3D modelovanom kúsku s názvom Timely, on time, ktorý je vystavený v Kunstinstituut Melly v Rotterdame. Vo februári predstavím svoj výskum La Folia na umeleckom veľtrhu Object Rotterdam.