Mozart in Milan
Mozart in Milan
R. Johannsen, C. Vistoli, Coro e Orchestra Ghislieri, G. Prandi
Arcana 2023
Ambíciou albumu Mozart v Miláne je priblížiť menej známych dobových hudobníkov a chrámové diela z tamojších archívov. Mozart so svojím otcom absolvovali v 70. rokoch 18. storočia tri cesty do Talianska a Miláno patrilo medzi dôležité zastávky na každej z nich. Hlavným výsledkom návštev Apeninského polostrova bola trojica kladne prijatých opier Mitridate, re di Ponto, Ascanio in Alba a Lucio Silla.
Počas tretej, štvormesačnej cesty, počnúc novembrom 1772, vzniklo v Miláne aj sólové moteto Exsultate, jubilate, ktoré sa ako jedna z dvoch Mozartovych skladieb nachádza na tomto albume. Skladateľ ho napísal pre kastráta Venanzia Rauzziniho, no neskôr vytvoril aj sopránovú verziu pre Salzburg.
Mladá americká sopranistka Robin Johannsen, ktorá sa tento rok venovala prevažne hudbe Händela, má slušnú diskografiu vo vydavateľstve Deutsche Harmonia Mundi a účinkovala napríklad na nahrávke Bachovej Omše h mol pod Jacobsovou taktovkou. No Mozartovo známe a virtuózne moteto je dostupné aj v efektnejších naštudovaniach.
Ľahkosť, s akou si sedemnásťročný skladateľ osvojil taliansky štýl, je zrejmá, keď Exsultate, jubilate porovnáme s iným motetom na albume – Coelo tonanti pre alt od Melchiorreho Chiesu. Anglický znalec hudby a cestovateľ Charles Burney v r. 1770 napísal, že Chiesa (pôsobiaci ako maestro di cappella v kostole Santa Maria della Scala i ako čembalista v milánskej opere) patrí k najlepším skladateľom v meste. Keď hral v r. 1771 continuo na premiére opery Mitridate, re di Ponto, Leopold Mozart sa v liste manželke do Salzburgu zveril, že keby mu niekto tvrdil, že tento obdivovaný majster bude účinkovať v diele jeho syna, považoval by ho za blázna. Kontratenorista Carlo Vistoli, ktorý má za sebou spolupráce s Christiem, Gardinerom či Alarcónom, podáva v skladbe jeden z najlepších výkonov na albume. Podobne ako Mozartovo moteto, aj skladba Chiesu je v podstate koncertnou áriou a mohla by sa prakticky bezo zmien ocitnúť v niektorej z dobových opier seria. Vistoli s bravúrou zvláda koloratúry, jeho výraz vychádza z porozumenia textu, sleduje zmeny afektov a celok pointujú bravúrne kadencie.
Dve najrozsiahlejšie kompozície na CD (Dixit Dominus a Magnificat) pochádzajú od Johanna Christiana Bacha, v ktorého tvorbe sa mieša dedičstvo baroka s novým galantným štýlom. Kontakty „milánskeho Bacha“ s mestom siahajú do r. 1756. Po štúdiu u uznávaného teoretika Padreho Martiniho sa najskôr etabloval ako skladateľ katolíckej duchovnej hudby a v r. 1760 získal post organistu v milánskej katedrále. Svoje povinnosti však začal časom zanedbávať, najmä pre komponovanie opier, vďaka ktorým mu získané renomé umožnilo usadiť sa v r. 1762 v Londýne. Hoci sa v Miláne najmladší Bachov syn a Mozart v 70. rokoch nestretli, poznali sa z Londýna, ktorý Mozart navštívil v r. 1764. Johann Christian mal na Mozarta veľký vplyv, čo počuť v operách, klavírnych sonátach, koncertoch a symfóniách.
Dixit Dominus a Magnificat poskytujú najlepší obraz o kvalitách interpretov: solídne a štýlové sóla, kompaktne znejúce zbory, precízne hrajúci, hoci niekdy trochu staticky pôsobiaci orchester. Dramaturgiu albumu dopĺňajú pôsobivé zbory O sacrum convivium od zabudnutého kapelníka milánskej katedrály Giovanniho Andreu Fioroniho a Mozartovo zhudobnenie textu pôstneho žalmu Misericordias Domini KV 122 (skladba vznikla v Mníchove), ktoré rozširujú mozaiku dobových štýlov duchovnej hudby o ozveny kontrapunktického stile antico. Autorom textu bookletu je uznávaný taliansky špecialista na hudbu 18. storočia Raffaele Mellace.