Mladí Dáni v záhrade Domu Albrechtovcov

21. 9. 2025

Bratislava, Dom Albrechtovcov

Domus & Hortus artis

Concerto Copenhagen, Talentová škola MGK Kodaň, Peter Spišský

Campra – Rameau – Händel – Telemann

Open-air časť festivalu Domus & Hortus artis uzatvoril koncert, ktorý sa stal hudobnou bodkou za letnými večermi v albrechtovskej záhrade. Slnečné počasie prialo šiestim mladým študentom kodanskej Talentovej školy Musikalsk Grund Kursus (MGK) vo veku 16–20 rokov a štyrom členom ansámblu Concerto Copenhagen, aby v rytme dobových tancov previedli publikum naprieč barokovou Európou.

Huslista Peter Spišský, rodák z Bratislavy a žiak legendárneho Bohdana Warchala, ktorý po štúdiách vo Švédsku zakotvil na severe Európy, sa predstavil ako umelecký vedúci s mimoriadnym citom pre štýlovosť a detail. Spolu s dánskou huslistkou Idou Lorenzenovou a inšpiratívnym continuovým sprievodom – violončelistkou Judith-Mariou Blomsterbergovou a čembalistom Marcusom Mohlinom – pripravili interpretačne presvedčivé vystúpenie a  príjemnú atmosféru.

Pod ich vedením sa zároveň zaskveli aj talentovaní mladí sláčikári, študenti MGK: huslisti Leonore Solak a Maxim Christoffer Rasmussen Gutkin, violistky Julia Pamina Smit a Katka Madsen, violončelista Asger Dinitzen-Kjærulff a kontrabasista Valentin Remi Stefan Daumerie. V ich hre bolo cítiť entuziazmus, ale aj rešpekt k tradícii a cit pre ansámblovú súhru – kvality, ktoré Spišský ako pedagóg i umelecký vedúci dôsledne rozvíja.

Keďže celý ročník festivalu je venovaný francúzskej hudbe, aj tento koncert rámcoval francúzsky barok: úvod patril „medzinárodnej“ suite L’Europe Galante Andrého Campru, záver piatim častiam suity z Rameauovej opery Dardanus.  Händlova ária z málo známej opery Ezio v podaní 20-ročného tenoristu Josepha Langa Abianiho premostila k dielu Golovin suite z pera otca švédskej hudby (švédskeho Händla) Johana Helmicha Romana. 

Po prestávke prekvapili skúsení barokoví bardi neplánovaným „prídavkom“ v podobe Händlovej Passacaglie.  Po nej sa aj so študentmi pustili do humorne ladeného diela G. Ph. Telemanna Les nations anciennes et modernes, imitujúc hudobné charakteristiky rôznych krajín (prísny nemecký štýl, patetický švédsky a radostný dánsky nádych). V kontrastných intenciách minulých a moderných prístupov skladateľ vytvoril vtipný komentár k dobovej diskusii o „starej“ a „novej“ hudbe. Potenciál tenoristu Abianiho sa viac ukázal v  druhej polovici koncertu, keď sa jeho mäkký prejav naplno rozvinul v árii Antonia Caldaru Lo so, con periglio z opery Joaz.

Hra zoskupenia sa niesla v intenciách Georga Muffata, ktorý tvrdil, že (barokové) tance sú správne zahrané vtedy, keď publikum nedokáže pokojne sedieť na stoličkách. Tréma nádejných „barokáčov“ sa postupne rozpustila v prirodzenej muzikalite a premenila sa na uvoľnenú radosť z hry, ktorá bola napokon odmenená srdečným potleskom publika. V ich hre sa zrkadlila radosť z objavovania hudobného sveta, no zároveň aj zodpovednosť voči štýlu a odkazu, ktorý nesú ďalej.

Mladým hudobníkom možno len priať, aby úspešne prevzali pomyselnú štafetu snahy o presvedčivé tlmočenie hudobných výpovedí – s pokorou i vášňou, ktoré k  barokovej hudbe neodmysliteľne patria.

(Viac o  barokovej hudbe a  o projekte MGK sa dočítate v rozhovore s Petrom Spišským, Hudobný život 7-8/2025)

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 10/2025.)