Hudobný život

Miesto pre dvoch: P. Bogacz a L. Fančovič

Jarmila Vitovičová
Jarmila Vitovičová
10. marec 2025

Miesto pre dvoch


PAVEL BOGACZ

Majstrovské kurzy svetových 

husľových virtuózov


LADISLAV FANČOVIČ 

Saxophobia 

Bratislava


Začiatkom februára sa v Bratislave uskutočnili dva majstrovské kurzy zamerané na rôzne nástroje – 13. ročník Majstrovských kurzov svetových husľových virtuózov a 9. ročník majstrovských kurzov Saxophobia Bratislava v hre klasickej hudby na saxofónoch. Vyspovedali sme ich organizátorov.


1. Ako vznikla idea založiť majstrovské kurzy?


Pavel Bogacz: Už počas môjho štúdia na konzervatóriu a na vysokej škole som často absolvoval konzultácie u rôznych významných huslistov a uvedomoval som si, aký to má pre mňa veľký prínos. Vždy to bola pre mňa silná motivácia dobre sa pripraviť na takéto stretnutia a následne, po lekcii, zasa inšpirácia napredovať ďalej, už s novými poznatkami a radami. Aj môj pedagóg na AMU v Prahe prof. Jiří Tomášek mi veľakrát hovoril, že mladý huslista sa dokáže veľa naučiť už len pozorovaním a, samozrejme, od tých najlepších sa toho naučí najviac. To je vlastne výhoda dnešnej doby internetu, keďže si ktokoľvek dokáže zadarmo pozrieť a vypočuť prakticky akúkoľvek nahrávku slávnych umelcov. Toto boli hlavné impulzy na nápad zorganizovať masterclass s najlepšími huslistami na svete aj naživo a motivovať tým naraz veľké množstvo mladých študentov hudby, pedagógov...


Hudobný život
Pavel Bogacz. Foto: Petra Lakatoš

Ladislav Fančovič: Keď som sa asi pred dvanástimi rokmi začal venovať hre na saxofóne, chcel som získať skúsenosti aj zo zahraničných majstrovských kurzov, a vtedy mi odporučili kurzy v poľskom meste Vroclav. Tam som po prvýkrát zažil aj účinkovanie v saxofónovom orchestri a veľmi som si želal, aby aj naši študenti, ktorí z rôznych dôvodov do zahraničia na majstrovské kurzy nechodia, mali možnosť takéhoto zážitku, no najmä nesmierne vzácneho prístupu zahraničných lektorov. Vymyslel som si, že zorganizujeme masterclassy aj v Bratislave. Bolo to v roku 2017,  pozvali sme vtedy piatich zahraničných lektorov. Záujem o kurzy aj koncerty bol taký prekvapivý, že nás to presvedčilo o tom, že je o klasický saxofón na Slovensku a v okolí veľký záujem. Zaujímavé je, že hoci je saxofón na Slovensku vnímaný skôr ako nástroj ľahšieho žánru alebo jazzu, naše kurzy aj koncerty majú obrovskú návštevnosť bez toho, aby sme sa jazzu vôbec venovali.


Hudobný život
Ladislav Fančovič. Foto: Linda Kisková Bohušová

2. Kde sa odohrávajú a ako dlho trvajú?


PB: Projekt Majstrovské kurzy svetových husľových virtuózov sa koná každoročne od roku 2013 v Bratislave. Harmonogram sa vždy prispôsobuje časovým možnostiam prizvaného umelca, ale väčšinou sa projekt rozdelí do dvoch–troch dní.  


LF: Posledné štyri roky sa tešíme z výbornej spolupráce s Vysokou školou múzických umení v Bratislave, kde sa odohrávajú štvordňové kurzy aj skúšky saxofónového orchestra. Kurzy sa rozrástli do takých rozmerov, že potrebujeme už asi 20 tried a veľkú koncertnú sálu, v ktorej obrovská zvuková masa 100 saxofonistov nespôsobí niekomu alebo niečomu ujmu (smiech). Štyri dni sú od rána do deviatej večer doslova nabité lekciami, workshopmi, prezentáciami nástrojov a príslušenstva, skúškami orchestra a komorných zoskupení a koncertmi.


3. S akými lektormi mali možnosť pracovať účastníci tento rok a podľa akých kritérií ich oslovujete?


PB: Sústreďujeme sa na svetoznámych huslistov súčasnosti, čiže huslistov, ktorí pôsobia ako sólisti po celom svete a spolupracujú s najvýznamnejšími orchestrami a dirigentmi. Mnohí z týchto umelcov pricestovali na Slovensko vďaka nášmu projektu vôbec po prvýkrát, z čoho mám nesmiernu radosť. Môžem spomenúť Ilyu Gringoltsa, Midori, Daniela Lozakovicha, či asi najžiadanejšieho huslistu súčasnosti Augustina Hadelicha, ktorý v rámci nášho projektu pricestoval na Slovensko dokonca druhýkrát. 

Za posledné obdobie sa konali dve podujatia. Prvé bolo v  novembri 2024 v spolupráci s Danielom Lozakovichom a na začiatku februára 2025 druhé, a to práve s Augustinom Hadelichom. 


LF:  Samozrejme, prvým kritériom je fundovanosť lektorov a snaha o ponúknutie čo najväčšej variability prístupov k hudbe, pretože k hre klasickej hudby na saxofóne je viacero tzv. škôl a našim účastníkom chceme ponúknuť čo najrozmanitejších lektorov. Všetci naši lektori sú špičkoví, medzinárodne uznávaní saxofonisti a zároveň pedagógovia na vysokých školách alebo konzervatóriách. Tento rok učili siedmi lektori: Ryō Noda (Japonsko) je emeritným profesorom na Univerzite umení v Osake a ako skladateľ získal mnoho ocenení, Philippe Portejoie (Francúzsko) bol vyše 20 rokov profesorom na Conservatoire Régional v Paríži a Conservatoire à rayonnement départemental d’Evry Centre Essonne Iannis-Xenakis (CRD), Pieter Pellens (Belgicko) je profesorom na Kráľovskom konzervatóriu v Antverpách a asistentom na Kráľovskom konzervatóriu v Bruseli, Álvaro Collao León (Čile) je profesorom na Universität für Musik und darstellende Kunst Wien, Lev Pupis (Slovinsko) je profesorom na Konzervatóriu hudby a baletu v Ľubľane, na Hudobnej akadémii v Grazi a na Hudobnej akadémii v Sarajeve, Erzsébet Seleljo (Maďarsko) profesorkou na Akadémii Franza Liszta v Budapešti a na Strednej hudobnej škole Bélu Bartóka v Budapešti a Pavel Škrna (Česko) pedagógom na Pražskom konzervatóriu a na Konzervatóriu Jana Deyla.

Druhým, no nemenej závažným kritériom, je osobnosť lektorov. Je pre nás nesmierne dôležité, aby sa nám podarilo vytvoriť lektorský tím, ktorý si „sadne“. Nielen hudobne, keď spolu hrajú záverečnú skladbu na Galakoncerte lektorov. Podstatné je aj to, aby sme vytvorili ľudsky fungujúci lektorský tím. Počas štyroch dní sa potom dokážu udiať prekrásne veci – ľudia sa otvoria, zdieľajú svoje vnútorné pocity, myšlienky a tieto sympatie sa prenášajú ďalej do ich životov. Veľmi nás teší, keď vidíme, že sa potom lektori navzájom popozývajú na svoje vlastné projekty. Teší nás vytváranie takýchto medzinárodných priateľstiev aj medzi profesionálmi, ktorí sa spoznali na našich kurzoch.


4. Ako vyzerá priebeh vašich kurzov?


PB: Priebeh kurzov má dvojzložkovú formu. Prvou časťou projektu je koncert prizvaného umelca, ktorý vnímame ako vzdelávací, lebo našou prioritnou cieľovou skupinou sú práve mladí ľudia, študenti a pedagógovia. Nikdy nezasahujeme do dramaturgie koncertov a umelci si môžu sami vybrať skladby, ktoré by radi zahrali mladému publiku. 

Druhou časťou projektu sú samotné majstrovské kurzy, v rámci ktorých je na základe nahrávok vybraných päť aktívnych účastníkov, ktorí dostanú možnosť zahrať a priamo skonzultovať svoju hru na husliach so svetoznámym huslistom. Majstrovské lekcie sa konajú v koncertnej sieni, ktorá býva vždy zaplnená tzv. pasívnymi účastníkmi, teda publikom, ktoré lekcie sleduje. Veľmi ma teší, že je obrovský záujem či už o aktívnu, ale aj o pasívnu účasť. 


LF: Vo štvrtok poobede sa koná delená skúška orchestra po jednotlivých hlasoch (sopránky, altky, tenory, barytóny + basy), pričom každá sekcia má dva až štyri hlasy. Noty do orchestra dostávajú všetci mailom aspoň mesiac a pol pred kurzami, aby si mohli party naštudovať. Na prvej skúške, ktorú vedie vždy jeden z lektorov, získavajú hráči potrebný prehľad, čo sa bude v skladbách v ich nástrojovej skupine diať. Keby sme začínali hneď veľkou skúškou orchestra, nebolo by možné vychytať napríklad nepresnosti v čítaní zápisu; predsa len, naši účastníci sú veľmi rôznorodá zmes, od starších žiakov na ZUŠ, cez konzervatoristov, vysokoškolákov až po profesionálov. A od piatku rána sa začína maratón, ktorý beží do nedeľnej noci... 

Účastníkom ponúkame dve možnosti absolvovania kurzov – aktívnou alebo pasívnou formou. Aktívni účastníci majú tri samostatné lekcie s vybranými lektormi, každú v trvaní 45 minút, a môžu chodiť na náčuvy na všetky ostatné lekcie. Pasívni účastníci môžu chodiť na náčuvy ostatných študentov. Celý deň prebieha individuálna výučba, do ktorej sú vsunuté kolektívne workshopy a prezentácie saxofónov a príslušenstva rôznych značiek. Podvečer sú dve trojhodinové skúšky orchestra, za ktoré musia naskúšať cca 40-minútový program. 

Tento rok sme robili dva workshopy – jeden o základnej údržbe a oprave nástrojov aj s praktickými ukážkami, ktorú robil Jan Provazník z českého Ateliéru H&M, a seminár Stage Performance o špecifických aspektoch pódiového prejavu, ale aj o komunikácii s organizátormi koncertov, hudobnom manažmente a mnohých ďalších praktických témach pre hudobníkov, o ktorých na školách takmer nikto nehovorí. Minulý rok sme zase robili workshop na tému, ako vybrať správny nástroj pre žiaka. Z našej skúsenosti vieme, že na ZUŠ učia saxofón často absolventi iného nástroja, pričom mnohokrát nevedia o možnostiach, aké trh ponúka. Snažíme sa vytvoriť priateľskú, takmer rodinnú atmosféru. Každý sa na nás môže kedykoľvek obrátiť.


5. Odkiaľ sú účastníci kurzov a mení sa záujem o ne v priebehu rokov?


PB: Keďže sa zameriavame na spoluprácu so svetoznámymi umelcami, je samozrejmé, že o projekt je od prvého ročníka veľký záujem. Na každý projekt dostaneme niekoľko desiatok prihlášok na aktívnu účasť, a to prakticky z celej Európy. Je takmer neuveriteľné, že sa podarilo vytvoriť v našich podmienkach na Slovensku vzdelávací projekt, v rámci ktorého k nám cestujú študenti z oveľa vyspelejších krajín a ktorý ich láka, aby sa ho aktívne zúčastnili. 
Z najvzdialenejšej krajiny prišla, myslím, prihláška od mladého huslistu, študenta z írskeho Dublinu. 


LF: Z pôvodných cca 40 účastníkov na prvých kurzoch v roku 2017 sme sa po deviatich rokoch dostali na číslo vyše 100 účastníkov z 10 až 14 krajín, medzi ktorými nechýbajú okolité štáty, ale ani Francúzsko, USA, Holandsko, Nemecko, Švajčiarsko, Macedónsko, Taliansko, Dánsko či Slovinsko. Mimoriadne ma teší, že z roka na rok stúpa podiel slovenských účastníkov, ktorých bola tento rok zhruba polovica. Druhá najväčšia účasť je z Česka. 

Tento rok sme mali naozaj rekordný počet účastníkov a priznám sa, že to bude asi náš kapacitný strop. Či už priestorový alebo aj z hľadiska ľudských zdrojov, pretože o celú administratívu kurzov sa starajú štyria ľudia vo svojom voľnom čase. Spracovať vyše 100 prihlášok, zabezpečiť ubytovanie a stravu vyše šesťdesiatim z nich, plus kompletná starostlivosť o siedmich lektorov, napísať alebo zabezpečiť aranžmány skladieb do orchestra, prenajať koncertné sály a vypredať ich a, samozrejme, získať na taký obrovský projekt nemalé financie, čo je v podstate práca na tri celé úväzky na štyri mesiace... Verím, že nikoho neurazíme, ak zastropujeme počet účastníkov na maximálne 100.


6. Na akom repertoári pracujú účastníci s lektormi?


PB: Keďže sú majstrovské lekcie verejné a veľa pasívnych účastníkov sa projektu zúčastňuje pravidelne, tak sa snažíme aj repertoár študentov obmieňať, aby bol projekt atraktívny. Samozrejme, pre mňa sú prioritné vždy skladby, ktoré sú pre huslistov dôležité v ich kariére. Ide hlavne o  povinný repertoár na konkurzy do orchestrov po celom svete, napríklad husľové koncerty W. A. Mozarta, prípadne ktorýkoľvek z veľkých romantických koncertov. Pre mladých huslistov je tento repertoár nesmierne dôležitý, aby sa dokázali v živote uchytiť a zamestnať sa. 

Prvé aj posledné slovo pri výbere repertoáru majú však naši lektori.


LF: Študenti si prinesú ľubovoľný repertoár alebo problematiku, na ktorých chcú s lektormi pracovať. V prihláškach majú možnosť si zvoliť preferenciu lektorov a my sa im snažíme vyjsť čo najviac v ústrety. Ak chcú pracovať na súčasnej hudbe, vyberú si lektora, ktorý sa jej venuje viac. Tento rok bol výnimočný v tom, že náš vzácny lektor Ryō Noda z Japonska je mimoriadne obľúbeným skladateľom súčasnej hudby pre saxofón. Jeho skladby sa stali doslova ikonickými a sú často povinným repertoárom na súťažiach alebo na prijímacích skúškach na prestížne univerzity. Viac než 10 účastníkov si dokonca prinieslo jeho vlastné skladby. Čo si môžete priať viac, ako pracovať na interpretácii skladieb so samotným autorom?


7.  Čo získavajú mladí hudobníci účasťou na vašom majstrovskom kurze?


PB: Pre mladého študenta môže mať už len stretnutie s umelcami tohto formátu obrovský motivačný význam. Mať možnosť naživo a zblízka vidieť samotný spôsob hry, vypočuť si rady a postrehy od tých najkompetentnejších, môcť skonzultovať interpretáciu, techniku, tvorbu tónu, držanie nástroja, sláčika a mnoho ďalších vecí, ktoré súvisia s hrou na nástroji – to sú skutočne príležitosti na nezaplatenie. Často sa mi po našich projektoch ozývajú aj profesionálni umelci, ktorí sa na majstrovských lekciách zúčastnili, a hovoria, že to bola aj pre nich obrovská skúsenosť. 


LF: Okrem výnimočnej možnosti individuálnych lekcií so svojimi idolmi si účastníci odnesú množstvo podnetov, zoznámia sa s najnovšími trendmi v interpretácii súčasnej hudby, inovatívnymi technikami, získajú nové materiály, môžu si vyskúšať nové a niekedy aj celkom drahé nástroje, ku ktorým bežne nemajú prístup. 

Veľmi vzácne je aj to, že môžu na Galakoncerte lektorov v realite počuť to, čo profesori hovoria na lekciách a k tomu v siedmich úplne odlišných a špičkových interpretáciách. Možnosť počuť takúto variabilitu interpretačného prístupu tých najlepších na jednom mieste je veľkou vzácnosťou. Lektori často prinesú repertoár na Slovensku nikdy nehraný, viac ako 90 % programu tohto koncertu tvoria diela 20. a 21. storočia. A publikum je nadšené! Netreba sa báť uvádzať súčasnú tvorbu, len musí byť interpretovaná špičkovými hudobníkmi...

Byť súčasťou stočlenného saxofónového orchestra je samo osebe zážitkom na celý život. Ono to má okrem dôležitej radosti z hudby aj iné nesmierne dôležité edukačné aspekty. Saxofonisti totiž nie sú typickými orchestrálnymi hráčmi ako absolventi iných dychových nástrojov. V orchestroch sa saxofón objaví len párkrát za sezónu. Na školách majú študenti takmer nulovú šancu zažiť prácu s dirigentom či naskúšať a verejne predviesť veľké orchestrálne dielo. Marián Lejava odviedol tento rok s orchestrom obrovský kus práce, hrali Beethovena, Sibelia, Bumckeho a na záver Ravelovo Bolero. V predchádzajúcich rokoch hral orchester Bacha, Händla, Musorgského, Šostakoviča, Berlioza, Saint-Saënsa, Bartóka, Piazzollu, Suchoňa, Zeljenku, Iršaia..., a to aj pod vedením zahraničných dirigentov. Saxofonisti tak u nás aspoň trochu získavajú orchestrálnu prax, zažívajú proces pretvorenia nôt na hudbu dirigentom. 


8.  Súčasťou kurzov sú aj verejné koncerty. Prečo ich organizujete?


PB: Akákoľvek príležitosť navštíviť koncert klasickej hudby je prínosom pre návštevníkov, o to viac, keď je možnosť vypočuť si a zažiť koncert umelca takéhoto formátu. Umelcov, ktorých pozývame, poznajú študenti často len z internetu a prakticky nemajú šancu ich vidieť a počuť hrať naživo. U nás sa sólisti svetového formátu neobjavujú často, a keď už majú koncert, napríklad vo Viedni, tak ceny vstupeniek sú pre našich mladých ľudí, jednoducho, nedostupné. Vďaka našim partnerom a sponzorom sa nám ceny vstupeniek darí udržať v symbolickej rovine, a tak skutočne nemôže byť pre nikoho prekážkou zúčastniť sa na týchto mimoriadnych, doslova vzdelávacích koncertoch. 


LF: Nechceli sme klasický saxofón zavrieť za bránu školy. Máme tu fantastických lektorov z celého sveta, bola by škoda nedať možnosť širokej verejnosti, aby sa zoznámila s klasickým a súčasným saxofónom v najlepšej možnej interpretácii. Galakoncert lektorov robíme vždy v sobotu v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca, kde sa zmestí 200 ľudí. Tiež by bola škoda nenechať verejne zaznieť naštudovanie koncertu saxofónového orchestra. Záverečný koncert sa koná v nedeľu večer vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu a sála s kapacitou 520 miest býva vždy vypredaná. Dávame na koncerte priestor aj komorným zoskupeniam účastníkov (saxofónové kvartetá, oktetá), ktorých počet tiež každoročne stúpa. Chceme, aby sa povedomie o saxofóne ako nástroji klasickej hudby šírilo po celom Slovensku. Preto koncert v Slovenskom rozhlase nahráva Rádio Devín a vysiela ho niekedy aj viackrát za rok. 


9.  Je na kurzoch aj priestor na výmenu umeleckých názorov?


PB: Na záver majstrovských lekcií máme vždy vyhradený čas na diskusiu s umelcom. Študenti v koncertnej sieni sa môžu pýtať prakticky na čokoľvek, či už na samotné lekcie,  na metodiku hry na husliach, interpretáciu skladieb, fungovanie hracieho aparátu, ale mnohokrát študentov zaujímajú aj ostatné aspekty života umelca, napríklad príprava pred koncertom, či máva umelec trému, prípadne ako sa s ňou vyrovnáva a pod. Sú to vzácne chvíle, ktoré študentov posúvajú ďalej a ktoré im môžu veľmi pomôcť nielen v ich umeleckom, ale aj v osobnostnom raste.


LF: Samozrejme, na workshopoch účastníci diskutujú o svojich problémoch, názoroch, zdieľame s nimi svoje know-how na množstvo tém. Taktiež organizujeme spoločnú večeru, aby sa ľudsky spolu s lektormi mohli zblížiť. Majstrovské kurzy nie sú iba o nasávaní vedomostí, je to aj priestor na vytvorenie nových medzinárodných priateľstiev a spoluprác, či už lektorov alebo študentov. 


10. Prečo kurzy organizujete v Bratislave? 


PB: Kalendár svetoznámych umelcov je úplne plný na niekoľko rokov dopredu, a preto nie je jednoduché prizvať ktoréhokoľvek umelca tejto svetovej kategórie na spoluprácu. Augustin Hadelich napríklad pricestoval na Slovensko štyri hodiny pred koncertom a nasledujúci deň, prakticky ihneď po majstrovských lekciách, musel cestovať ďalej. Z tohto hľadiska má Bratislava ideálnu polohu a výbornú dostupnosť na letisko vo Viedni. Organizácia projektu nie je, samozrejme, len o mne, ale o celom tíme ľudí, ktorí majú zázemie v Bratislave. 


LF: Z geografického aj infraštruktúrneho hľadiska je to pre nás momentálne jediná možná voľba. Najviac účastníkov máme zo Slovenska a z Česka, Bratislava je v strede tohto rádia. Dôležitá je aj blízkosť a dobré spojenie s viedenským letiskom, kam prilietajú všetci lektori a účastníci zo vzdialenejších krajín. No a, v neposlednom rade, reprezentatívnosť priestorov VŠMU na medzinárodné majstrovské kurzy, koncertné sály s dostatočnými kapacitami a možnosť záverečný koncert nahrať a vysielať na Rádiu Devín sú pre nás veľmi dôležité aspekty voľby Bratislavy.