Meditation on Dichotomy
Frequent Fires 2023
Dalibor Kocián alias Stroon je pevne etablovaný v oblasti elektronickej hudby. Má za sebou niekoľko albumov, tvorí scénickú a filmovú hudbu a hudbu k seriálom a reklamám.
Jeho vinylový a tiež aj digitálny album Meditations on Dichotomy vznikol v období pandémie a vychádza v čase silnej polarizácie globálnej občianskej spoločnosti. Jej dichotómia už dávno nebola taká silná ako v súčasnosti. Rýchlosť, akou sa šíria informácie, ich množstvo a často neregulovaný obsah, kladú na človeka enormné nároky. Nové vojnové konflikty všetko znásobujú. Nájsť miesto na pokojnú meditáciu je priam nemožné. Stav reality a hľadanie východiska sú obsahom dvojčasťovej kompozície Meditations on Dichotomy na rovnomennom albume.
Kocián ako autor hudby i textu prináša fúziu elektronickej hudby so zvukom akustických nástrojov a hlasu. K spolupráci si prizval vynikajúcich hudobníkov: Katarínu Kurucovú (spev), Martina Štefánika (klavír), Jozefa Krupu (bicie), Vladimíra Paulena (viola), Andreja Gála (violončelo), Branislava Dugoviča (klarinet) a Branislava Belorida (trombón). V neposlednom rade je potrebné spomenúť aj vynikajúci mastering , ktorého autorom je Marián Džubák.
Spojenie hudby a slova je v skladbe zásadné. Text je filozofický a zároveň poetický, podnecuje vnímanie poslucháča, prehlbuje emócie a vedie k zamysleniu. Prvá časť Tensions kladie otázky, uvažuje o kognitívnej disonancii o relativite, svetle, o vzdialenosti a blízkosti. „Sme blízko k vyhynutiu? Povedz mi, aký potenciál má vesmír… Aká prázdna môže byť prázdnota.“ Žiada o pomoc: „Nakŕm ma, drž ma v bezpečí... Všetci sme si rovní, nie však rovnakí.“ Vyzýva k zmene. Hudba nie je iba podkladom k textu, je jeho súčasťou.
Hneď v úvode tenziou zvuku na jednom tóne vyvoláva napätie, do ktorého vstupujú sláčikové nástroje a spev dvoch ženských hlasov – vysokého a nízkeho. (Oba nahrala Katarína Kurucová.) Hlasy pokračujú duetom s melodickou štruktúrou tvorenou výraznými skokmi a deklamovaním tónových štruktúr v tvaroch zodpovedajúcich obsahu textu (otázka, vzrušená odpoveď/neodpoveď). V dvojhlasnom spojení sú často použité intervaly oktávy a kvinty, stále modely čistoty, jasu a svetla. Mohli by sme dokonca uvažovať o prvkoch programovosti.
V inštrumentálnej zložke badať aj ostinátne stavebné prvky typické pre minimalizmus. Hlavne v závere, kde sa neustálym opakovaním všetko stupňuje, kým nenastane opäť ticho a dva spievané hlasy v unisone dospievajú a v prázdnote sa už iba kde-tu objaví tón s rezonanciou. Hlasy sa rozpadávajú na šum a chrast a v diaľke znie iba činel a sólové violončelo s trúchlivou melódiou. Hlasy sa objavujú už iba v akýchsi stonoch a vzdychoch. Violončelo stále znie, plače spolu s nimi. Rázny nástup bicích preruší plač. Znie ako pochod a výzva na aktivitu a zmenu.
Druhá časť kompozície nesie názov Releases. Začína sa vstupom violončela a klavíra. Pridávajú sa husle a preberajú tému. Postupne sa z nej rodí prameň, do ktorého vstupuje spev. Zaujímavú farebnú štruktúru nástrojov dopĺňa trombón. Po nástupe bicích nástrojov tok hudby naberá na intenzite a energii. Plochy sa striedajú a v pokojných fázach počujeme opäť spev v paralelných intervaloch čistoty hudby raného stredoveku.
Na klavíri nás opakovaný motív veľkej sekundy vracia akoby na začiatok. Text hovorí o uvoľnení napätia: „Svetlo sú častice rovnako bytia i nebytia. Šanca, neurčitosť a pravdepodobnosť nahradili istotu. Tak odvolaj to nepriateľské skúšanie sily, objav odlišnosti každého z nás. Vesmír je grimasa, prestaň sa mračiť a privítaj lúč svetla. Dichotómia sa rozpúšťa.“ (Dichotómia v astronómii je úkaz, pri ktorom rozhranie svetla a tieňa prechádza stredom pozorovaného telesa.) V pulzácii pravidelného a pokojného dychu autor, v porovnaní s prvou časťou, viac využíva minimalistické postupy a v závere smeruje k upokojeniu a fundamentu meditácie.
Na obale LP by mohol podrobnejší opis pomôcť poslucháčom hlbšie preniknúť k podstate skladateľových postupov. Aj text je v skladbe veľmi dôležitý, no je v anglickom jazyku a slovenský preklad (taký samozrejmý napríklad v opere) sa na albume tiež nenachádza. Zároveň si však kladiem otázku, či je to vôbec potrebné, ak chceme hudbu nechať na nás iba pôsobiť. Album je rozhodne výrazným príspevkom na scéne elektroakustickej hudby a vypočuť si ho stojí za to.