Matthew Coleridge: Requiem

Matthew Coleridge: Requiem

The Choir of Royal Holloway, Southern Sinfonia,

S. Earl, M. Calver,

K. Dahlberg, R. Gough

Convivium Records 2023

Predpokladám, že hudba Matthewa Coleridga (1980) je neznáma aj tým, ktorí sledujú súčasnú zborovú hudbu podrobne. Tento anglický skladateľ sa doposiaľ zaoberal najmä aranžovaním, no komponuje prakticky od detstva. Patrí k autorom, ktorí majú živú skúsenosť s pôsobením v speváckom zbore – či už ako spevák, dirigent, resp. líder zborových workshopov. Jeho najnovší album stojí za pozornosť aj v našom kontexte, keďže prináša zaujímavé impulzy pre súčasnú sakrálnu hudbu.

Titulná skladba Requiem pre sóla, zbor, violončelo, sláčiky, organ a perkusie je Coleridgeovou prvou veľkou kompozíciou, ktorá vznikla už v rokoch 2014–2015. Pôvodná inštrumentácia zahŕňala iba zbor, violončelo a organ a v tejto podobe bola aj nahratá (2020). Autor sa však rozhodol dielo prepracovať a nahrať znovu aj s komorným orchestrom. Na nahrávku oslovil excelentné britské telesá Southern Sinfonia a The Choir of Royal Holloway.

Z hľadiska formy má dielo netradične iba 7 častí (Introit, Kyrie, Offertory, Pie Jesu, Rex tremendae, Agnus Dei a Lacrimosa), no napriek tomu trvá 30 minút. Je pritom cítiť, že skladateľ nechá každú myšlienku doznieť až do úplného konca, nič nie je ukončené predčasne. Hudbu necháva plynúť, vďaka čomu sa môže ponoriť do hĺbky – podobne ako latinský text omše za zosnulých zostupuje až do hlbín ľudskej duše. Výsledkom je Requiem s mimoriadnym účinkom.

Tendencia k postupnému a nenáhlivému rozvíjaniu motívov je charakteristická aj pre ďalšie skladby albumu, napr. pre zborovú Stabat Mater Dolorosa. Skladateľ nadväzuje aj na bohatú tradíciu anglikánskych hymnov, najmä v skladbách s organovým sprievodom (Magnificat, Nunc Dimittis). Spomedzi sláčikov má na celom albume dôležitú úlohu violončelo (v podaní vynikajúceho Maxima Calvera), ktoré na viacerých miestach vedie zaujímavý dialóg so zborom (časť Offertory v rámci Requiem), resp. so sopranistkou Karin Dahlbergovou (And I Saw a New Heaven). Calverova famózna interpretácia najviac vynikne v inštrumentálnej kompozícii And There Was Light pre violončelo a sláčiky.

Skladby Matthewa Coleridga (najmä Requiem) sú neprvoplánové, nepredvídateľné, a to napriek tomu, že ostávajú v tonálnom priestore a ich tvorca sa nepúšťa do experimentov. Vďaka práci s dynamikou, výstavbou a gradáciou viet a vďaka viacerým nečakaným akordickým spojom dosahuje moment prekvapenia a z pohľadu poslucháča aj akéhosi zadosťučinenia. Je to hudba nápaditá, inovatívna, no zároveň zvukovo aj atmosférou intímna. Nepoznám nič, čo by sa približovalo takej úprimnej a jemnej estetike, s akou som sa stretol práve pri tomto albume. Coleridgova hudba v niečom pripomína morské vlny z titulnej fotky albumu. Raz vás pokojne objíme a ukolíše, inokedy vás ohlušujúco unáša do neznáma. Je to prototyp sakrálnej hudby 21. storočia, ktorá oslovuje ľudskú dušu v jej komplexnosti.