Matej Sloboda: 1.2.(3)
Matej Sloboda: 1.2.(3)
K. Turčinová, N. Kubalcová, A. Szendrei, J. Stahl Novosedlíková, B. Kollárik
Hudobný fond 2025
Slovenský skladateľ a dirigent Matej Sloboda je zakladateľom a umeleckým vedúcim súboru EnsembleSpectrum, ktorého doménou je interpretácia súčasnej hudby. Zoskupenie doposiaľ participovalo na desiatich nahrávkach predstavujúcich diela známych aj menej známych autorov a autoriek s akcentom na experimentálnu hudbu. Za všetky spomeňme aspoň album Avant-garde of the ‘60s (Hudobný fond 2021) vzdávajúci poctu skladateľom I. Hrušovskému, J. Pospíšilovi, J. Sixtovi, J. Malovcovi a L. Kupkovičovi.
Najnovšie, v poradí druhé autorské CD Mateja Slobodu s názvom 1.2.(3), je prirodzeným pokračovaním misie propagovania minoritného žánru súčasnej hudby. Odhaľuje Slobodov hlboký záujem o komplexne redukovaný, ba až komprimovaný hudobný priestor a záľubu v rôznych druhoch ladenia, vďaka čomu objavuje svojrázny rozmer kompozičnej aktivity, meditácie a kontemplatívneho vnímania procesov a hudby. Zvláštna intimita a krehkosť vyžarujúca z viacerých skladieb je pridanou hodnotou a ponúka poslucháčovi zážitok z prehodnocovania pojmov konsonancie a disonancie v prebiehajúcom čase.
Hudba komponovaná v rozmedzí r. 2015 až 2022 implikuje vývoj a zároveň zrelosť Slobodovej hudobnej reči. Text v booklete (Juraj Vajó) bez zbytočných konotácií ozrejmuje kontext jednotlivých diel a ponúka možnosť zorientovať sa aj v menej známom teréne. Presne cielené poznámky, napr. ku grafickému dizajnu partitúry či k harmonickým vzťahom vznikajúcim na základe rozšíreného prirodzeného ladenia, sú akademickým vkladom a zároveň stručným vhľadom do Slobodovho kompozičného sveta.
Prvá skladba, Štúdia k labyrintu I (2021–2022), osciluje medzi improvizáciou a kompozíciou. Skladateľ kombinuje elektroniku a akustickú pikolu a vkusne odhadnutá miera ich vzájomnej synergie vytvára muzikálny, priam magicky pôsobiaci celok. Výborná Katarína Turčinová, špecialistka na súčasnú hudbu, nachádza v pikole nové zvukové svety. Necháva hudbu dýchať a bez emocionálnych kulminácií prirodzene plynúť v nezávislých časových aj intonačných pásmach.
Duo (2022) pre dva digitálne organy pripomína hru sliding puzzle, ktorú rozohrali huslisti Natália Kubalcová a Adam Szendrei (skladba bola pôvodne zamýšľaná pre dvoje huslí). Cieľom tejto multisémantickej hravosti sa stáva proces vzniku rôznych kombinácií inak ladených intervalov, ktoré sa menia posúvaním tónov a zároveň menia aj intenzitu napätia.
Interpretácie klavírnych skladieb sa zhostila skladateľka a klaviristka Júlia Stahl Novosedlíková. Jej presvedčivá interpretácia odráža estetiku a zvukové možnosti moderného klavíra. Freude.Canon.Echo (2015) je dvojčasťové dielo s jasným odkazom na nesmrteľného Beethovena. Sloboda jeho Ódu na radosť oslobodzuje od historických väzieb a s veľkou dávkou kumštu a nadhľadu tento hudobno-filozofický odkaz nanovo formuluje. Prvú časť Canon vedie skladateľ ako prekvapivo harmonický oblúk pripomínajúci kontrapunktické cvičenie a v druhej časti Echo zase vyzdvihuje jednotu a kontrast ako tradičné princípy. 60 noch kleinere Stückchen (2020) predstavuje racionálnejší prístup ku klavíru 21. storočia. Každý zo 60 kúskov je krátkym motívom hľadajúcim svoju identitu a vzápätí miznúcim, prenechávajúcim miesto ďalšiemu motívu. Klavírne diela na CD „sú hudbou akoby z trochu iného sveta“ – hovorí v booklete Juraj Vajó.
Poslednou skladbou albumu je Štúdia k labyrintu II (2022), voľné pokračovanie štúdie pre pikolu. Klarinet v podaní Barnabása Kollárika spoločne s elektronikou evokuje dlhé ťahy štetcom a vytvára sugestívne farebné plochy pripomínajúce zvuky nekonečného vesmíru.
Interpretačný vklad sa stáva, špeciálne v takomto type hudby, neoddeliteľnou súčasťou kompozície a CD z diel Mateja Slobodu predstavuje symbiózu skladateľského a interpretačného zámeru. Ukazuje, že experimentálna hudba vie byť vzrušujúca a príťažlivá nie len pre interpretov, ale aj pre poslucháčov.