Marimbový rituál: Vivi Vassileva a kolektív v Aréne

31. 7. 2025

Bratislava, Divadlo Aréna

Viva Musica! Festival

Vivi Vassileva, Percussion Collective

Westlake – Treuting – Ouderits – Yariv – Condon – Koppel – Mayrhofer – Miki 

Možno sa len tešiť, že zoskupenie Percussion Collective, ktorého minuloročný open air koncert na festivale Viva Musica! zanechal mimoriadny dojem, nebolo len jednorazovým projektom a spolupráca úspešne pokračovala aj v  tomto roku. Pôvodné trio sa rozrástlo na kvarteto, k Adamovi Drugovi, Martinovi Zajacovi a ich mentorovi a umeleckému vedúcemu Petrovi Solárikovi pribudol Richard Havran. Rozšírili sa tým repertoárové možnosti aj flexibilita obsadenia. Tí, ktorí zažili minuloročný letný koncert, už tušili, čo mohli v prítmí Divadla Aréna očakávať. Tí, ktorí videli Percussion Collective po prvý raz, mohli byť motivovaní už pohľadom na inštrumentár rozostavený po celom pódiu.

V centre pozornosti tentokrát stáli marimby. Už úvodná Omphalo Centric Lecture Austrálčana Nigela Westlakea (takmer všetci autori zastúpení v programe sú žijúcimi súčasníkmi…) presvedčila, že tento nástroj, najmä ak za ním stoja dvaja vynikajúci hráči, je plnohodnotným médiom porovnateľným s klávesovými nástrojmi. A ak sú k dispozícii marimby hneď dve a hráči sú vyzvaní obsluhovať aj ďalšie bicie nástroje, vzniká konštelácia s takmer neobmedzenými možnosťami. Prirodzene, v popredí vždy stojí fascinácia rytmickou koordináciou štyroch ľudí, zážitok z abstraktnej krásy matematických patternov. 

Aj v tento večer chceli perkusionisti predstaviť široké spektrum inštrumentára a možností jeho využitia. K slovu sa dostala kolekcia nástrojov bez konkrétnej výšky tónu (Extremes Jasona Treutinga, extatické Gyro Tomera Yariva pre absolútne dokonale zosynchronizovanú dvojicu hráčov, kde ku koncu aj mierne utrpela časť nástrojového vybavenia – hoci aj pre potešenie publika…), zľahka teatrálne prvky v Surprise! Tima a Toma Ouderitsovcov, kde sa traja hráči tiesnia za jednou marimbou a nie bez dávky komickosti bojujú o svoje miesto pod slnkom, aj ďalšia porcia krásy čistej metrorytmickej matematiky a pulzu neverbálnej komunikácie v skladbe Owena Claytona Condona Fractalia, ktorá uzavrela pánsku jazdu prvej polovice večera.

V tej druhej do perkusionistického kolektívu prenikol ženský element v  podobe osobnostne veľmi výraznej, extrovertnej a charizmatickej hudobníčky menom Vivi Vassileva, pochádzajúcej z Bulharska. V Toccate pre marimbu a  vibrafón Andersa Koppela (obsluhovala prvý z týchto nástrojov, za druhým úradoval Martin Zajac) bolo možné blahosklonne prepáčiť eklektický charakter hudobného materiálu, ktorý bol zjavným zámerom autora, a nechať sa unášať prúdom živelnej muzikality. Tá divákov očarila aj v kadencii z Recycling Concerto Gregora Mayrhofera, v ktorej Vivi predviedla dych vyrážajúce sólové entrée s použitím dvoch plastových fliaš a doslova celej škály zvukov, ktoré z týchto banálnych objektov každodennej spotreby možno vylúdiť.

Samozrejme, nebolo to všetko: slečnu s balkánskym temperamentom, opäť kraľujúcu za marimbou, obkolesili traja mladí páni, aby k jej kreácii dominantného partu koncertantnej skladby Marimba Spiritual japonského skladateľa Minoru Mikiho pridali húštinu zvonivých a vírivých replík. Skvele skoordinovaný rituál ako z japonského chrámu postupne naberal na obrátkach, do zvuku bicích nástrojov sa vmiešali samurajské pokriky, obecenstvo burácalo… Vivi Vassileva veľmi ochotne vyhovela potleskom vyjadrenej túžbe publika po prídavku a vďačne priznala svoje korene. K jej priliehavým žiarivo červeným šatám priľnul bulharský tradičný bubon tupan a tým najšialenejším rytmom bujarých bulharských svadobných tancov dokonale sekundovala trojica slovenských hráčov na marimbách. V tých okamihoch ma azda ešte o čosi viac fascinovalo uvedomenie si, že doma máme poklad, hudobníkov, ktorých hru zdobí nielen profesionalita najvyššieho rangu, ale najmä obrovská a nefalšovaná radosť z toho, čo robia… 

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 07-08/2025.)