Ľubica Čekovská ovládla umenie (života)

Sála Janáčkovho divadla sa stala miestom svetovej premiéry najmladšieho prírastku do svetovej hudobnej literatúry. Opera Here I am, Orlando vznikala niekoľko rokov vo vzájomnom tvorivom dialógu skladateľky Ľubice Čekovskej, libretistky Viktorie Knotkovej, dramaturgičky Patrície Částkovej a šéfa opery ND Brno Jiřího Heřmana.

Na prvý pohľad zaujme už samotný výber predlohy. Tvorcovia si zvolili román Virginie Woolfovej Orlando, ktorý prináša príbeh o nevšednom anglickom šľachticovi. Ten žije tristo rokov, počas ktorých je najprv mužom a neskôr ženou. Woolfovej príbeh sa začína v ére vlády Alžbety I. a končí sa v r. 1928 (v roku vydania románu). Spisovateľka rozpráva o živote Orlanda chronologicky, od jeho prvej lásky, cez literárne neúspechy, odchod do Turecka, zmenu pohlavia, návrat do Británie, súdny proces, svadbu, narodenie dieťaťa až po záverečnú pointu.

Čekovská s Knotkovou z tohto rozvetveného príbehu ponechali len torzo, ktoré preskupili do autonómneho tvaru. Rámcujúcou situáciou sa stáva súdna sieň, v ktorej prebieha spor o Orlandovom pohlaví, pretože „duch doby zrazí každého, kto sa proti nemu skúsi postaviť.“ Na lavici svedkov sa postupne striedajú postavy z Orlandovho života. Ich zážitky s obžalovaným sa odohrávajú in medias res priamo pred divákom. Scénografia (Dragan Stojčevski) sa zo základnej, z troch strán uzavretej, zeleno-hnedej súdnej siene drobnými, plynulými prestavbami mení na promenádu lode, lúku, svadobnú sieň, zimné klzisko či dokonca alžbetínsku sálu, v ktorej sa koná veľkolepý ples aj pohreb kráľovnej Alžbety I. Premeny sa dejú tak jednoducho a automaticky, prostredníctvom zboru, projekcií, svetla a ťahov, že inscenácia nadobúda priam filmový charakter.

Počas jednotlivých príbehov tvorcovia otvárajú množstvo tém – od rodovej rovnosti, cez transsexualizáciu, problematiku pohlavia a rodu, až po ekológiu, náboženskú a etnickú diskrimináciu či tému sexuálnej orientácie naprieč storočiami. Čekovská s Knotkovou si zvolili dekompozičný prístup k predlohe. Hlavnú východiskovú situáciu, ktorou je súdny spor, rozvádzajú, dopĺňajú, obohacujú jednotlivými príbehmi z Orlandovho života, pričom silno akcentujú vždy niektorú zo spomínaných sociálnych tém.

Na tento dramaturgický princíp nadväzuje aj Čekovskej eklektický hudobný rukopis, ktorý spája inšpirácie rôznych štýlových období do nového tvaru. Niekedy tieto inšpirácie súvisia s dejom (napr. búrka na mori svojou orchestráciou pripomína Wagnerovho Blúdiaceho Holanďana, scény v súdnej sieni čerpajú z Brittenovho Petra Grimesa, výstup na dvore Alžbety I. vychádza z diel Henryho Purcella a barokovej hudby s jej melizmami a orchestrálnymi aj žánrovými špecifikami), inokedy s nimi skladateľka narába voľne. Čekovská sa neviaže na jeden konštrukčný princíp, ktorý by konzistentne dodržiavala v celom diele. Tak ako jednotlivé postavy sú panoptikom ľudí naprieč dejinami, tak aj hudobné motívy a žánre čerpajú raz z anglickej masque, inokedy z francúzskej grand opery, talianskej buffy či serie, až po seriálovú hudbu, bernsteinovské harmónie, brittenovskú a bergovskú expresivitu či symfonickú hudbu. Proporčne je však celková kompozícia nevyrovnaná – kým v prvej polovici divák sleduje nekonečné melódie, ktoré vychádzajú najmä z hudby 20. storočia, druhá polovica opery je predimenzovaná žánrovo a štýlovo odlišnými hudobnými pasážami, ktoré v prudkom slede dramatizujú príbeh. Aj inscenačne akoby sa v prvom dejstve na prvý pohľad vyčerpali možnosti scénického aj režijného riešenia, pričom v druhom dejstve prekvapujú možnosťami vlastnej variability.

Každý z mikropríbehov kladie nemalé nároky na interpretov – skladateľka raz do popredia vysúva lyrické, inokedy dramatické pasáže, náročné duetá striedajú nekonečné árie, dynamicky aj rytmicky sa jednotlivé čísla od seba líšia, hoci v druhej polovici diela sú tieto rozdiely markantnejšie ako v prvej. Zaujímavosťou je, že jednotlivé sólové party Čekovská skomponovala pre nižšie, dramatické hlasy s tmavším timbrom (najmä barytón, mezzosoprán a bas). Hlavnú úlohu zverila vyššiemu kontratenoru a mezzosopránu, sopránové a tenorové party vyhradila skôr menším epizódnym postavám.

Jedinečnosť celej kompozície podčiarkuje hudobné naštudovanie Roberta Kružíka, ktorého hlavnou črtou je dokonalá súhra medzi orchestrom a sólistami. Darí sa mu do popredia vysúvať hudobné témy, ktoré podčiarkujú spievané slovo, drobnými odtienkami nástrojových sekcií dokáže vytvárať atmosféru či dokonca dokresľovať charaktery jednotlivých postáv, vo veľkom počte ktorých sa divák miestami ľahko stratí. Národné divadlo v Brne oslovilo na spoluprácu popredných domácich aj hosťujúcich sólistov, ktorým sa darilo nielen spevácky, ale aj herecky preniesť na javisko plastické, životne presvedčivé charaktery. Azda len Maavan Licht pôsobil herecky preexponovane a charakterovo plocho v porovnaní s biologicky bezpohlavným, avšak psychologicky vrstevnatým charakterom Orlanda.

Hlavným mottom celej opery sa stala replika Alžbety I., že „ovládnuť umenie života znamená synchronizovať rozdielne časy, ktoré žijú súčasne v každom ľudskom systéme.“ V Orlandovi tvorcovia priniesli na javisko symbol, ktorý nemožno uzavrieť v jednom tele, jednom pohlaví či jednom období. Je čímsi univerzálnym bez ohľadu na miesto a dobu. Dá sa preto povedať, že operou Here I am, Orlando, v ktorej sa miesia témy, umelecké žánre, postavy rôznych historických období aj štýlový charakter kompozícií, Čekovská skutočne ovládla umenie (života). 

Ľubica Čekovská

Here I am, Orlando

Hudobné naštudovanie: Robert Kružík

Réžia a svetelný dizajn: Jiří Heřman

Scéna: Dragan Stojčevski

Kostýmy: Alexandra Grusková

Choreografia: Jan Kodet

Zbormajster: Martin Buchta

Videoart: Dominik Žižka

Dramaturgia: Patricie Částková

Orlanda: Markéta Cukrová

Orlando: Maayan Licht

Sudca: David Nykl

Súdna zapisovateľka: Daniela Straková-Šedrlová

Kapitán: Richard Šveda

Arcivojvoda Henry: Tadeáš Hoza

Green, kritik: Ondrej Koplík

Básnik I: Vít Nosek

Básnik II: Josef Škarka

Shelmerdine: Lukáš Bařák

Starý kňaz: Josef Škarka

Rosita Pepita: Jana Hrochová

Saša: Monika Jägerová

Kráľovná Alžbeta: Magdaléna Vašáryová

Dieťa: Tadeáš Mikulášek

Hlas spoločnosti a dvornej dámy: Hana Kopřivová

Slúžka: Veronika Zaplatilová

Brno

Janáčkovo divadlo ND

14. 6. 2024 (premiéra)