Linda Catlin Smith: Flowers of Emptiness

Linda Catlin Smith: Flowers of Emptiness
Apartment House

Another Timbre 2024

Album Flowers of Emptiness obsahuje osem komorných skladieb, skomponovaných kanadskou skladateľkou Lindou Catlin Smithovou medzi r. 1986 až 2024. Jej hudba má pre mňa veľmi špecifický ráz – základom je vlastne všetko to, čo by sme mali považovať za dávno „ošúchanú“ samozrejmosť: diatonika či modalita melodických línií, dynamická a  rytmická ustálenosť, svojrázna „intimita“ zvukových situácií a  často jemne chromaticky „zastrený“ harmonický jazyk, v  ktorom sa stiera rozdiel medzi diatonikou a  chromatikou. 

Čo sa týka formy, Smith často vedie poslucháča akýmsi bludiskom. Hudba prenáša nečakané (no nie šokujúce) zmeny, pauzy či melodické alebo kontrapunktické „zablúdenia“. Dala by sa možno vystihnúť názvom Borgesovej poviedky Záhrada s chodníkmi, ktoré sa rozvetvujú. Zmeny a  nové formové diely však tvoria organickú súčasť hudby (pre mňa záhadným a  fascinujúcim spôsobom), „švy“ v  nej nie sú pozdvihnuté na účelnú kompozičnú stratégiu. Hudba je zväčša pokojná a takmer výlučne nedramatická. Čo teda spôsobuje jej výnimočnosť a  špecifickú príťažlivosť? Priznám sa, že to zostáva záhadou aj pre mňa. Dovolím si tvrdiť, že je to pravdepodobne otázka miery. Autorka veľmi citlivo pristupuje k  materiálu, cíti, kedy by sa mal pohnúť z  miesta a  vykročiť nečakaným smerom. A  zároveň k  nemu pristupuje nepateticky, nevtieravo, s  citom.

Základnú kostru albumu tvoria skladby pre sláčikové súbory: rámec tvoria úvodná kompozícia Waterlily (sláčikové kvarteto č. 5) a  záverečné Sláčikové kvarteto č.  6, ktoré je s dĺžkou takmer 20 minút najrozsiahlejšou prezentovanou skladbou. Krátke formy však na albume jednoznačne dominujú: štyri z  nich majú trvanie od štyroch do šiestich minút, najkratšia, Lamento pre dvoje huslí, dokonca 3 minúty. Práve na nich môže poslucháč oceniť autorkino vynikajúce narábanie s  hudobným časom. Napriek ich dĺžke poskytujú dostatok (subjektívneho) času na vychutnanie jednotlivých situácií a  gest. Skladateľka v  nich dokáže aj na malej ploche fantasticky vytvoriť dojem statického času či nepatrného rozvíjania, ktoré sa bráni mechanickosti. 

Jednotlivé skladby sú pri všetkej estetickej podobnosti prekvapivo rôznorodé. Stačí porovnať homofonickú Waterlily so skladbami s  prevládajúcou polyfónnou faktúrou ako Flowers of Emptiness či String quartet No. 6 a  krásnu dvojvrstvovú situáciu skomponovanú v  diele Das Rosen-Innere, v  ktorej je statická, pomalá hudba violončela „dekorovaná“ rytmicky a  melodicky pohyblivými gestami v  klavíri. Interpretácia súboru Apartment House je vynikajúca. Zvuk je typickým produktom vydavateľstva Another Timbre – nástroje sú nahrávané zblízka a  s  minimom reverbu. Album vrelo odporúčam.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 09/2025.)