Leonard Bernstein - Humor v hudbe

Dirigent a hudobný skladateľ Leonard Bernstein (1918-1990) patril k najvýraznejším popularizátorom klasickej hudby. Mimoriadne miesto v jeho pedagogickej činnosti mali Young People’s Concerts – Koncerty pre mladé publikum, ktoré pripravoval s Newyorskou filharmóniou. Bernstein síce túto tradíciu nevytvoril – koncerty pre mladých existovali pri orchestri už skôr a ich zakladateľom bol Ernest Schelling –, dal im však úplne nový rozmer prostredníctvom televízie.

Prvý Bernsteinov televízny koncert odvysielala stanica CBS v roku 1958 pod názvom What Does Music Mean? – Čo znamená hudba? Do roku 1972 vzniklo 53 programov, ktoré Bernstein sám pripravoval, komentoval a dirigoval. Vysielali sa dokonca v hlavnom televíznom čase a oslovili publikum ďaleko za hranicami koncertnej sály.

Bernsteinovým cieľom pritom nebolo klasickú hudbu deťom zjednodušovať. Naopak, predstavoval im veľké symfonické diela a prostredníctvom konkrétnych hudobných ukážok ich učil aktívne počúvať. Pýtal sa napríklad, čo je melódia, čo znamená hudba, čím je hudba americká alebo ako môže byť hudba vtipná. Jeho výklad bol živý, názorný a plný otázok, prirovnaní i humoru; hovorené slovo sa neustále striedalo so živou hrou orchestra.

Práve do tejto série patrí aj téma Humor v hudbe. Bernstein v nej nevysvetľuje humor iba teoreticky, ale na konkrétnych príkladoch ukazuje, ako môže hudba vyvolať smiech napodobňovaním, prekvapením, nezmyselným spojením prvkov či porušením toho, čo poslucháč očakáva.

„Čím môže byť hudba vtipná? Na to je ťažká odpoveď. Hlavný problém je asi v tom, že len čo začnete vysvetľovať, prečo je niečo smiešne, hneď je po zábave. Napríklad ten starý vtip o tom, ako sa slon posmieval myške, že je taká malá.
Povedal: „Fuj, len sa na seba pozri, ty drobec jeden, ty krpec, veď nie si väčšia ani ako môj necht!“ A myška na to: „Vieš, ja som po chorobe!“

Čo je na tom také smiešne? Tento vtip funguje úplne spoľahlivo a azda môžeme vysvetliť prečo: pretože odpoveď je neočakávaná a šokujúca. V každom vtipe by mal byť tento prvok prekvapenia a šoku – hovorí sa tomu zvrat, chyták, gól, trik alebo pointa –, ale nech to nazvete akokoľvek, vždy vás rozosmeje prekvapivé, nečakané rozuzlenie. Kto by mohol očakávať, že sa myška pokúsi ospravedlniť svoju nepatrnosť prekonanou chorobou? Len čo to však začneme vysvetľovať, je po smiechu. Vtip možno bol smiešny, vysvetlenie však určite nie. Ako som už povedal, všetci poznáme ľudí, ktorí trvajú na tom, že vám rozpovedia vtip a potom vysvetľujú, čo je na ňom smiešne. Niet nič horšieho. Každý vtip sa tým zabije.

Ďalší problém s vysvetľovaním humoru spočíva v jeho rozmanitosti. Poznáme mnoho druhov humoru: vtip, satiru, paródiu, karikatúru, burlesku či iróniu..." (L. Bernstein)