Košice, ŠfK, Jindra

18. 4. 2024

Košice, Dom umenia

Štátna filharmónia Košice,

Robert Jindra

Smetana

Cyklus symfonických básní Má vlast je ojedinelým projektom v dejinách hudby. Na Slovensku je skutočným sviatkom, keď na koncertnom pódiu zaznie ako celok. Autor cyklu, zakladateľ českej národnej hudby Bedřich Smetana má v tomto roku dvojsté výročie narodenia a toto okrúhle jubileum dalo aj pohnútku na uskutočnenie takéhoto sviatku v Dome umenia. Navyše, Štátna filharmónia Košice sa v tejto súvislosti odhodlala k odvážnemu činu: uskutočniť live nahrávku z koncertu a pomocou darov verejnosti vydať jej audiozáznam vo formátoch LP a CD platní.

Hlavným protagonistom tohto činu sa, logicky, stal úradujúci šéfdirigent Robert Jindra. Koncert bol už niekoľko mesiacov pred termínom realizácie vypredaný a netrpezlivo očakávaný s patričným vzrušením. Pravdupovediac, najpohodlnejšie by bolo rezignovať na písanie kritiky, počkať a napísať recenziu až po vyjdení nahrávky: veď poslucháč si z nej môže vytvoriť oveľa objektívnejší, celistvejší obraz než na základe jednorazového zážitku. Napriek tomu sa o to pokúsim s vedomím, že moje slová budú čoskoro konfrontované so záznamom zvuku.

Niet zrejme fanúšika klasickej hudby, a kultúrneho človeka vôbec, ktorý by dôverne nepoznal cyklus Má vlast, očarujúci hudobný chválospev na české vlastenectvo, históriu, mytológiu a prírodu. Hráči ŠfK, nehovoriac o Jindrovi, si určite bez zvyšku uvedomovali svoju zodpovednosť pri oživovaní Smetanovho klenotu a bolo to aj počuť. Interpretácia sa niesla v znamení disciplinovanosti všetkých aktérov, ale aj spontánnosti a radosti z muzicírovania.

Od začiatku bolo jasne cítiť slávnostnosť, výnimočnosť, ojedinelosť tohto tvorivého počinu. Pred koncertom aj samotná riaditeľka Lucia Potokárová upozornila na situáciu a požiadala o spoluprácu publikum nielen v zmysle vypnutia mobilov, ale aj netlieskania medzi časťami.

Košickí filharmonici sa vyburcovali, ako som už naznačil, k skvelému a celkom jedinečnému výkonu. Týka sa to prekrásneho a dôkladného frázovania, homogénnosti a žiarivého lesku sláčikov, rozhodnosti tympanov, mäkkosti a okrúhlosti driev či ostrosti plechov. Jindra preukázal samozrejmú a maximálne dôvernú znalosť partitúry do všetkých detailov. Má vlast znela ako presvedčivý, až ideálny zomknutý jednotný celok s úžasnou drobnokresbou všetkých rytmických, agogických a dynamických detailov. Hovoriť o entuziazme, vášnivosti, precíznosti či strhujúcom vypracovaní štruktúry by bolo nosením dreva do lesa.

Mimoriadne intenzívne zapôsobili extatický záver Šárky či víťazoslávna kóda Blaníka. Užili sme si však aj stredovekú tajuplnosť Tábora, rustikálnu zemitosť a poetické vlnenie Vltavy či rozľahlú hudobnú krajinomaľbu Z českých luhů a hájů. Hoci nemienim pokaziť túto sviatočnú spisbu prehnaným vyzdvihovaním nedostatkov, predsa len sa dotknem „trčiacej“, čiže dynamicky jemne predimenzovanej trúbky a tvrdších klarinetov v prvej polovici Vyšehradu, dominujúcich plechov nad sláčikmi vo fortissime v časti Z českých luhů a hájů, ako aj všeobecne príliš skorého burácania v gradáciách, ku ktorému sa Jindra neraz nechal zviesť.

To sú však málo podstatné drobnosti, ktoré nijako nezatienili monumentálny dopad a obrovskú silu zážitku. Smetanovské výročie sa v Košiciach podarilo príkladne osláviť (aj s podporou Českého spolku a Českého centra pod záštitou veľvyslanca ČR na Slovensku Rudolfa Jindráka) a ostáva už len tešiť sa na nahrávku, ktorá moje slová potvrdí, alebo vyvráti...