Košice, Konzervatórium Petra Dvorského Koncert k jubileu Jozefa Podprockého
23. 10. 2024
Košice, Konzervatórium Petra Dvorského
Koncert k jubileu Jozefa Podprockého
Eva Marenčinová, Erik Jambor,
Aneta Hollá, Ján Fico,
Peter Katina, Peter Zwiebel
Ensemble instuito
Na koncerte k nedožitým 80. narodeninám poprednej osobnosti slovenskej hudobnej kultúry, skladateľa Jozefa Podprockého participovala okrem Konzervatória Petra Dvorského aj Štátna filharmónia Košice. Je v tom kus symboliky, pretože Podprocký počas svojho plodného života pôsobil v týchto dvoch inštitúciách.
Jozef Podprocký, rodák zo Žakaroviec, rozdelil svoju profesionálnu činnosť, ktorú celú spojil s Košicami, takmer rovnakou mierou do dvoch oblastí hudobnej činnosti – skladateľskej a pedagogickej. Ako skladateľ je veľmi vyhranenou osobnosťou, ovplyvnenou dodekafóniou, folklórom, Bartókom, ale aj hudobnou históriou. Svoju tvorbu charakterizoval ako syntézu toho, čo sa v hudbe dialo najmä v prvej polovici minulého storočia, a toho, čo sa deje v súčasnosti. Za cieľ svojho umeleckého snaženia označil „pravdivosť výpovede o živote, ktorý momentálne žijeme, alebo sme žili“.
Ako skladateľ, odchovanec Jána Cikkera a Alexandra Moyzesa, sa venoval inštrumentálnej – komornej, koncertantnej a symfonickej hudbe. Jeho vokálna tvorba je reprezentovaná predovšetkým sólovými piesňami a zborovou literatúrou. Nie menej významné je aj jeho pedagogické pôsobenie; z jeho skladateľskej triedy vyšiel celý rad skladateľov, ktorí sa po absolvovaní vysokoškolského štúdia v plnej miere uplatnili v hudobnom živote na Slovensku i v zahraničí: Norbert Bodnár, Ivan Buffa, Peter Guľas, Adrián Harvan, Peter Duchnický, Iris Szeghy, Peter Breiner, Jana Kmiťová, Alexander Mihalič a ďalší.
Dramaturgička koncertu a autorka bulletinu Jana Zelenková zostavila spomienkový koncert z piesňovej a komornej inštrumentálnej tvorby, prevažne duchovného charakteru. Zrejme mala na zreteli časový limit koncertu, ale predsa len doň mohla zaradiť aspoň jednu časť z jeho 6 sláčikových kvartet. Veď práve tie vari najvýraznejšie charakterizujú vývojový oblúk tvorby Jozefa Podprockého, vznikli v časovom horizonte 41 rokov...
Na úvod koncertu zazneli dve Piesne bez slov op. 46 pre violončelo a klavír, pôvodne komponované v r. 2003 a 2008 pre mimoriadne nadanú mladú violončelistku Kristínu Chalmovskú. Ich pútavá a emocionálna interpretácia violončelistkou Evou Marenčinovou a klaviristom Erikom Jamborom dokázali, že skladby môžu byť osviežením repertoáru každého violončelistu. Duchovná vokálna skladba Cantus adventus „Rorate caeli“ op. 66 vo vynikajúcej interpretácii sopranistky Anety Hollej a organistu Jána Fica v plnej miere odkryli horizonty Podprockého duchovného sveta. Cyklus štyroch fantázií na rôzne cirkevné sekvencie patrí nesporne k vrcholu slovenskej inštrumentálnej duchovnej hudby. Presvedčil nás o tom svojou preduchovnenou interpretáciou tak akordeonista Peter Katina pri jeho pohľade na Fantáziu III (piccola) na sekvenciu Veni Sancte Spiritus op. 65, ako aj violista Peter Zwiebel vynikajúco poňatým prednesom, ktorým dal vyniknúť krásnemu zvuku svojho nástroja vo Fantázii II na sekvenciu Victimae paschali op. 63.
Znamenitý slovenský organista Marek Štrbák svojím zvukovo-myšlienkovým poňatím zdôraznil v skladbe Reminiscentio supra F. X. Zomb op. 24 vzťah skladateľa k slovenskej hudobnej histórii a jej inšpiračným zdrojom. Hlasovo mimoriadne disponovaná speváčka Aneta Hollá s organistom Jánom Ficom svojím prednesom piesní Ave Maria op. 7 č. 2a, venovanej pamiatke Jána Cikkera, a Ave verum corpus op. 34 č. 4 vtiahli každého vnímavého poslucháča do ich duchovného posolstva. Na záver koncertu zaznela Suita in D (podľa zápisov v levočskom Pestrom zborníku zo 17. storočia) op. 14 č. 3. Súbor Ensemble istuito (Jana Vozníková a Patrik Kanuščák – husle, Michal Holenda – viola, Róbert Kováč – violončelo, Adolf Plachetka – kontrabas), zložený z členov košických orchestrov, poňal predvedenie v intenciách historicky poučenej interpretácie, čím pozitívne prekvapil publikum a poukázal na svoje nesporné umelecké perspektívy.
Bola to vydarená bodka za krásnym koncertom, ktorý sa niesol vo veľmi priaznivej atmosfére. Koncertná sála bola zaplnená, pričom sme v publiku spoznali bývalých kolegov Jozefa Podprockého, ale aj mladších kolegov, hlavne však pomerne početne zastúpených študentov. Vďaka ich prítomnosti sme cítili akési vnútorné prepojenie histórie s budúcnosťou slovenskej hudby.