Juraj Tranovský: Duchovná pieseň v 17. storočí

Adriana Grešová-Sekelská: 

Juraj Tranovský
Duchovná pieseň v  17. storočí 

Confessio Augustana 2024

Monografia venovaná Jurajovi Tranovskému, najvýraznejšej osobnosti evanjelickej duchovnej piesne 17. storočia u  nás, nebola publikovaná už mnoho desaťročí. Doteraz najobsiahlejšou bola kniha Život Juraja Tranovského od evanjelického teológa, literárneho vedca a  hymnológa Jána Ďuroviča, ktorá vyšla v  r. 1942. Pre hudobníkov mala značný význam publikácia Hudba na Slovensku v  XVII. storočí so staťou venovanou Cithare Sanctorum od Ladislava Burlasa, doplnenou o  edíciu nápevov kancionála (pravda, aj s  niektorými tlačovými chybami). Ďalšie príspevky o  Jurajovi Tranovskom a  jeho diele sa množili predovšetkým v  kontexte okrúhlych výročí jeho narodenia alebo vydania kancionála Cithara Sanctorum. 

Adriana Grešová-Sekelská svojou publikáciou ponúkla nový pohľad na osobnosť a  dielo Juraja Tranovského, usilujúc sa o  interdisciplinárny hymnologický prístup. Úvodné dve kapitoly prinášajú zaujímavé pasáže týkajúce sa ortografie mena Juraja Tranovského či tvorby duchovných piesní a  ich dobového spevu, no inak ide skôr  o  dosť fádny súhrn faktografie pre menej zorientovaného čitateľa. Bolo by zaujímavejšie, ak by nás autorka vtiahla hneď „in medias res“ do jadra svojho osobného prínosu k téme. 

Ďalšia časť knihy, kde už začína písať o  živote a  diele Juraja Tranovského, je pútavejšia. Nájdeme tu pasáže o  Tranovského preklade augsburského vyznania, pri ktorom vyniká „teologická zdatnosť, rutinná znalosť Biblie i  jazyková obratnosť“ Tranovského, alebo podkapitoly o  málo známom spise Formulae Puerilium Colloquiorum Latina, Bohemica et Germanica Lingua a,  naopak, o  veľmi známej modlitebnej príručke Phiala Odoramentorum. Podobný dôraz na teologickú a  literárnu kvalitu Tranovského tvorby u  muzikológov nevidíme často. Bez pochopenia celého profilu osobnosti Tranovského – ako nadaného teológa, básnika a  praktizujúceho hudobníka – sa nedá správne zhodnotiť ani jeho spevník Cithara Sanctorum. V  tomto smere vidím u Adriany Grešovej-Sekelskej veľmi sympatickú vyváženosť teologicko-literárneho a  muzikologického pohľadu na Tranovského. 

Tlači Odarum sacrarum sive hymnorum venuje autorka relatívne málo pozornosti, azda preto, že o  nej boli už publikované kvalitné (aj muzikologické) príspevky a  zameriava sa na prvé vydanie Cithary Sanctorum. Hoci tento spevník, ľudovo nazývaný „Tranoscius“, bol doposiaľ predmetom záujmu mnohých autorov, hudobníci a  muzikológovia od čias Burlasa okolo neho chodili „po špičkách“, uvedomujúc si, že ide o  veľké hymnologické sústo. Autorka teda ukončila 70 rokov opatrného „prešľapovania na mieste“ (znie to až neuveriteľne, o  akú dlhú dobu šlo) a  pokúsila sa o  aktuálnu syntézu. 

Po zaujímavej a  faktograficky prínosnej kapitole o  cirkevnom speve na Liptove v  1. polovici 17. storočia sa konkrétne venuje 1. vydaniu Cithary. To je problém sám o  sebe, keďže sa nám nezachoval ani jeden kompletný exemplár a  ani jeden originál titulného listu. Zmapovanie existujúcich zachovaných exemplárov (o niektorých sme doteraz nemali poznatky), ich vzájomné porovnávanie a  kompletizovanie prinieslo potešujúce výsledky, hoci stopercentná rekonštrukcia tohto vydania nebola možná. Cenná je rekonštrukcia originálneho predhovoru, doplnenie mnohých chýbajúcich melódií, ako aj doteraz nepublikované erráta od autora. 

Autorka venuje obšírnu pozornosť notácii melódií a  jej porovnaniu vo všetkých notovaných vydaniach Tranovského kancionála zo 17. storočia. Zaoberá sa otázkou  Tranovského autorstva textov a melódií (kde sa dá nadviazať na slušný počet doterajších príspevkov k  téme). Pripojené sú grafy, tabuľky a  zoznamy s  pôvodnými (predpokladanými i  spochybnenými) Tranovského piesňami a  zoradenie prevzatých piesní podľa ich pôvodného zdroja (na základe súčasného stavu výskumu). Chýbajú len notované melódie, ktoré by mohlo priniesť faksimilové vydanie prameňa vytvorené z  rôznych exemplárov, na ktoré netrpezlivo čakáme. Záver publikácie dopĺňa miestopisný a  menný register.

Publikácia Adriany Grešovej-Sekelskej priniesla do ďalšieho výskumu Tranovského a  osobitne jeho Cithary Sanctorum koncepčný prístup. Zreteľne oddelila jediné vydanie kancionála aprobované jeho autorom od jeho ďalšej histórie. Máme tak k  dispozícii podnetnú syntézu, určitý medzník vo výskume „Tranoscia“, ktorý môže byť vhodným východiskom ďalších bádaní, diskusií a polemík zainteresovaných hudobníkov aj muzikológov. 

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 09/2025.)