Juraj Bartoš - (N)evergreens

Juraj Bartoš
(N)EVERGREENS II
J. Bartoš, M. Uherek, Ľ. Šrámek, J. Griglák, P. Solárik, P. Lipa, P. Valentovič

FABART 2024

Hudobné aktivity Juraja Bartoša sa neobmedzujú iba na interpretáciu klasickej hudby a revitalizáciu hotjazzovej či swingovej tradície. Nemenej zaujímavé sú jeho nahrávky z prostredia jazzového mainstreamu, kde pôsobí hlavne ako vyhľadávaný sideman. Na sklonku minulého roka vyšlo Bartošovi CD, na ktorom sa v tejto oblasti po dlhšej dobe prezentuje ako líder.

Atmosféru jeho nového albumu asi najlepšie vystihuje slovo nostalgia. (N)EVERGREENS II je jednak subjektívnym výberom skladieb, ktoré sa nedostali do tzv. štandardného repertoáru, ako aj návrat k rovnomennému Bartošovmu projektu po viac než 30 rokoch. Zatiaľ čo na NEVERGREENS z r. 1993, kde bol autorom aranžmánov pre jazzové kvinteto a orchester klavirista Gabriel Jonáš, aktuálny album je z tohto hľadiska až na jednu výnimku Bartošovou prácou.

Veselo spievajme z cirkevného spevníka Cantus Catholici z polovice 17. storočia slúži na predstavenie jazzového kvinteta (N)evergreens Quintet a sláčikového zoskupenia (N)evermore Strings pod vedením dirigenta Petra Valentoviča. Kontrapunkticky spracovaná 12-taktová téma so sláčikovým orchestrom a sólovou krídlovkou rámcuje jazzovú adaptáciu témy v ¾ metre. Bartoš je ako vždy v špičkovej forme a jeho lyrické sólo postavené na symetrických linkách a princípe call and response vás vtiahne do atmosféry skladby i celého albumu. Vítaný kontrast k jeho prejavu vytvára disonantnejšie a priebojnejšie pôsobiaci Šrámek.

Šrámekova balada Lullaby of Kirkland z jeho prvého albumu Correspondance (Hudobný fond 2005) je v novej verzii posadená do rýchlejšieho tempa, s témou vedenou striedavo v dvojhlase trúbky so saxofónom a sláčikovým orchestrom. Z kompozičného hľadiska tu cítiť veľký vplyv Kennyho Wheelera, silnou stránkou je originálna aranžérska práca. Šrámek v nej kombinuje svoje remeselné skúsenosti s kreativitou a citom pre proporcionalitu. V práci s farbami 10-členného sláčikového orchestra je zároveň cítiť obdiv k majstrom filmovej hudby.

V Bartošovej hardbopovo ladenej kompozícii You Name It zaujme energické sólo Uhereka, ktorý sa postupne prepracoval medzi slovenskú saxofónovú elitu. Napriek veľkému vplyvu Jerryho Bergonziho je v jeho hre počuť vlastný prístup k improvizačnému jazyku a posun v práci so zvukom. Bartošovi vyhovuje skôr introvertnejšia poloha, pripomínajúca Toma Harrella, a Šrámek z výrazovej stránky nadväzuje na svoje vzory Chicka Coreu a McCoya Tynera. Vynikajúcu prácu odvádza rytmika Griglák–Solárik, ktorá je frázovaním aj zo zvukovej stránky dokonale čitateľná.

Ej, prelecel ftáček, parafráza moravského folklóru klaviristu Emila Viklického, má intímnu atmosféru, ktorá stavia na čarovaní so zvukom sláčikového orchestra. Zaujímavo vyznieva hlavne Šrámekovo sólo naznačujúce pre neho nezvyklú billevansovskú polohu.

Odkaz na hudbu karibskej oblasti je evidentný vo vianočnej kolede Dobrý pastier sa narodil. V náznakoch smeruje k expresívnejšiemu poňatiu v štýle typickom pre majstrov tohto žánru, ako Michel Camillo, ale Bartošov prístup má skôr „cool“ charakter.

Milým osviežením inštrumentálneho albumu je vokálna verzia skladby Karola Elberta Ja viem, že ma už nemiluješ. Originálna verzia v podaní Orchestra Karla Vlacha a brnianskej speváčky Viery (Věry) Rackovej z r. 1945 dostala vďaka hosťujúcemu Petrovi Lipovi modernejšiu, civilnejšiu podobu. Zaujímavé je tiež Griglákovo empatické kontrabasové sólo à la Ron Carter.

Bonusovým materiálom celého albumu je suita z filmu Princezna se zlatou hvězdou na čele z r. 1959. Hudba českého skladateľa Bohumila Sedláčka má nepochybne kvalitu soundtrackov hollywoodskej produkcie a vďaka Bartošovej predstavivosti získali štyri skladby z „vianočnej“ rozprávky nový tvar, ktorý nadchne aj kritického poslucháča.

Nový album Juraja Bartoša je potvrdením jeho výnimočného statusu v slovenskom hudobnom prostredí. Z interpretačnej stránky je jeho bezchybný improvizačný prejav inšpiráciou pre celú jazzovú komunitu. Bartošov kompozičný vklad sa dá chápať ako potvrdenie jeho kompetentnosti aj v tejto, pre neho zatiaľ nezvyklej polohe. Domnievam sa, že jeho výnimočný talent a prirodzená autorita by mu bez problémov umožňovali ísť aj do hudobne kontroverznejších oblastí. (N)EVERGREENS II je toho dôkazom.