Julian Lage Trio
Gitarista Julian Lage patrí v súčasnosti k najvýraznejším umelcom na svetovej jazzovej scéne. Jeho skladby s prenikavým emočným obsahom a výraznými melódiami pôsobia ľahko a zrozumiteľne, aj napriek ich harmonickej a technickej komplexnosti. V kombinácii s virtuóznymi interpretačnými schopnosťami získava jeho umelecký prejav gráciu, aká býva vlastná žijúcim legendám. Trio s Jorgem Roederom na kontrabase a Davidom Kingom na bicích nástrojoch hrá s hĺbkou a ľahkosťou, ktoré publikum vťahujú priamo do diania, najmä v improvizáciách. Koncert vo Wiener Konzerthause 23. 4. bol súčasťou štvordielneho cyklu Jazz Unplugged. Do konca sezóny v rámci neho zaznie okrem iného aj koncert bandu kontrabasistu Avishaia Cohena alebo trubkára Chrisa Bottiho.
Majstrovský kompozičný a improvizačný prejav Juliana Lagea predstavuje moderný, slobodnejší prístup ku hre.
Trio Lage – Roeder – King hrá spolu od r. 2019 a za tú dobu sa mu podarilo vydať päť úspešných albumov s kompozíciami jeho lídra. Kalifornčan Lage a Peruánec Roeder účinkovali spoločne v projektoch významných jazzových hudobníkov, ako John Zorn či Gary Burton už od r. 2007. Neskôr spomenutý bol jedným z Lageových pedagógov a mentorov na Berklee College of Music. Rok po absolvovaní vysokoškolského štúdia vydal Lage svoj prvý autorský album Sounding Point, na ktorom nahrával kontrabas práve Jorge Roeder. CD, ktoré bolo v r. 2010 nominované na cenu Grammy v kategórii Best Contemporary Jazz Album, odštartovalo sólovú kariéru gitaristu považovaného už od siedmich rokov za zázračné dieťa. Jeho mentormi sa neskôr stali mnohé osobnosti, napríklad Jim Hall, Pat Metheny či Carlos Santana.
Prejav Lagea a Roedera spája cit pre dynamiku a priestor v hudbe, z ktorého vychádza aj schopnosť reagovať na spoluhráčov. Obaja sú vzdelaní v klasickej, tradičnej i jazzovej hudbe, čo im pri improvizáciách poskytuje hlboké zdroje inšpirácií. Najstarší člen tria, hráč na bicích nástrojoch Dave King, vyniká svojou zvukovo farebnou a dynamicky rôznorodou hrou. Venuje sa tiež kompozícii a napísal hudbu pre moderný tanečný súbor Mark Morris Dance Group či vlastné projekty.
Koncert otvorila balada Serenade z najnovšieho albumu Speak to Me, ktorý vyšiel v marci tohto roku. Ako pri väčšine Lageovej tvorby, ide o skladbu sústredenú okolo gitary, akcentujúcu jej harmonickú aj melodickú úlohu. Jeho kompozičný štýl sa vyznačuje prácou s harmonickou hustotou, keď na malom priestore varíruje medzi hraním melódie v single line, intervaloch alebo využíva pre neho charakteristické spread triad voicings, keď prostredný tón akordu transponuje o oktávu.
Obľúbeným inšpiračným zdrojom Lageových kompozícií je tradičná hudba Spojených štátov, ako blues, folk, gospel či country a ich neskoršie deriváty. Túto charakteristickú črtu jeho tvorby reflektovali na viedenskom koncerte nielen bluesom inšpirované skladby Two and One a Northern Shuffle z najnovšieho albumu, ale aj Twilight Surfer či Nothing Happens Here. Úsmevný moment nastal v improvizovanej časti Northern Shuffle, keď trio spontánne prešlo zo shuffle do disco groovu. Hravosťou a spontaneitou, ktoré sa niesli celým koncertom, sa hudobníkom podarilo uvoľniť formálnu atmosféru v Mozart Saale a z publika bolo počuť aj smiech.
Jedinou neautorskou skladbou koncertu bol jazzový štandard I Should Care, ktorý otváral niekoľkominútový gitarový úvod bez sprievodu kapely. Po téme prišlo na rad kontrabasové sólo, kde Roeder využíval prácu s rytmickými motívmi. Lage poňal svoje sólo viac tradične, než je pri ňom bežné, a svoje sólo budoval okolo témy.
Jedným z najvýraznejších princípov, ktoré je možné sledovať pri improvizácii tohto tria, je zmysel pre rovnováhu. Pasáže hrané vo forte či hustota hrania nikdy nepôsobili samoúčelne, hudobníci ich využívali vždy s vedomím širšieho kontextu skladby a dokázali na ne nadviazať kontrastnými pasážami. Interaktivitu bolo možné počuť aj v kontexte „objavovania“ počas improvizácií. Ak jeden z hudobníkov prišiel s novým motívom, ostatní si mohli vybrať či sa rozhodnú ho dopĺňať, alebo odpovedia protinápadom, čím vytvoria kontrast, ktorý umožní vyniknúť obom.
Trio svojím koncentrovaným výkonom uchvátilo viedenské publikum natoľko, že sa mu odvďačilo standing ovation. V individuálnych kvalitách hudobníkov išlo o vystúpenie najvyššej svetovej triedy vo výbornej forme. Majstrovský kompozičný a improvizačný prejav Juliana Lagea predstavuje moderný, slobodnejší prístup ku hre v kombinácii so vzdelaním a skúsenosťami v starších štýloch jazzu. Napriek svojmu mladému veku je už teraz právom považovaný za priekopníka svojej generácie. Čo však robilo tento koncert skutočne výnimočným, bol prístup k hre, z ktorého bolo možné pozorovať, že si hudobníci spoločné chvíle na pódiu skutočne užívajú a úprimne sa zaujímajú o to, čo si hudobne hovoria. Publikum tak malo príležitosť s napätím sledovať, kam ich konverzácie zavedú, a zažívať tak čaro improvizovanej hudby.