Hudobný život

Jubilujúce skladateľky na BHS

Hudobný život

26. 9. 2026

Bratislava, Reduta

Bratislavské hudobné slávnosti

Milan Paľa, Eva Slobodník Šušková, Pavol Oravec, Robert Holota, Júlia Stahl Novosedlíková, Mucha Quartet

Kroupová – Szeghy

 

 

Bratislavské hudobné slávnosti zaradili do programu prvého festivalového víkendu aj tento rok dvojportrét skladateliek, tento raz jubilujúcich – Oľgy Kroupovej a Iris Szeghyovej. Komorné pásmo obsahovalo rôznorodé kompozície a sumarizovalo poetiku autoriek.

 

Oľga Kroupová a Iris Szeghy majú k Slovensku podobný vzťah. Obe žijú v zahraničí, obe však zostali s domácou scénou v úzkom kontakte. Väčšina účinkujúcich tak ich hudbu neinterpretovala prvý raz, čo bolo iste prínosom. Skladby totiž vyžadovali skúsenosť s novším hudobným jazykom, hoci jubilantky nemožno označiť za experimentátorky.

 

Prvá polovica venovaná Oľge Kroupovej prezentovala technicky precíznu autorku, pre ktorú je zvukovosť a hutnosť faktúry až formotvorným princípom. V tom nezaprie náklonnosť k orchestrálnym kompozíciám. Jej jazyk má evidentnú intelektuálnu oporu, zároveň ale tiež ambíciu sprostredkovať hlboké a často ťaživé pocity človeka.

 


Do akej miery prišlo v Redute k prenosu týchto stavov duše? Bez pochýb strhujúcou bola úvodná „óda“ na najhlbšiu kvintu huslí Quintessenz, ktorú Milan Paľa vystaval sugestívne a vo fascinujúcich farbách. Premiérované piesne La Noche Oscura na básne svätého Jána z Kríža však boli iným svetom. Autorka tematizuje fenomén svetla a temnoty a samotná kompozícia je taká komplexná, ako jej námet. Dominujú disonancie, nespevné intervaly, diskontinuita. Interpreti (spieval Pavol Oravec, na klavíri hral Ondrej Olos) sa v množstve podnetov zorientovali spoľahlivo. Obzvlášť vo vokálnom parte však chýbal technický i výrazový nadhľad. Ten by Oravcovi azda umožnil zvýrazniť kontrasty piesní či previesť poslucháča zložitým dielom skrze zrozumiteľnejšie frázovanie.

 

Lepší dojem som mala z Comments on Plath Poems pre hoboj a sláčikové kvarteto (Robert Holota a Mucha Quartet). Kroupová v diele vzdáva poctu spisovateľke Sylvii Plathovej. Bolo zrejmé, že ani v tomto prípade nebola hudba pre interpretov vždy „intuitívna“, hoci je prehľadnejšia než piesne. Kvinteto však spolu dokázalo komunikovať a oprieť sa napríklad o autorkinu motivicko-tematickú prácu.

 

O Iris Szeghyovej sa často hovorí, že lavíruje medzi hudbou minulosti a súčasnosti. Jej časť portrétu dokázala, že súvzťažnosť týchto rovín u nej nevedie k epigónstvu, ale k osobitému štýlu. Staršia hudba totiž autorke prepožičiava atraktívnu striedmosť a priamočiarosť, ktorú dokáže ešte vyostriť napríklad rozšírenými technikami.

 

Žalm na báseň Paula Celana je príkladom tohoto prístupu. Autorka k textu pristupuje ako k modlitbe, občas sa šepká, občas znie v prostej melódii. Eva Slobodník Šušková je pre takú skladbu ako stvorená: výborne deklamovala, dôverovala napohľad ostrej juxtapozícii mrmlania a spevu a dokázala úplne sama ovládať čas a priestor.

 

Rovnako suverénne vystúpenie s celkom iným dopadom predviedla klaviristka Júlia Stahl Novosedlíková. Hrala skladbu Perpetuum mobile, nekompromisnú k sólistke aj k nástroju. Pôvodne vznikla pre preparovaný klavír a bolo mi ľúto, že sme ju nepočuli v tejto podobe. Stahl Novosedlíková sa totiž nezľakla žiadneho extrému (pevný „úhoz“ ju podržal úplne všade) a s preparáciou by bol efekt určite ešte šokujúcejší. Obe interpretky potom svoje kvality spojili v zádumčivej autorkinej juvenílii Prosté a ťažké na básne Milana Rúfusa.

 

Na záver sa vrátil Mucha Quartet so Sláčikovým kvartetom č. 2 „Goldberg“. Spojenie starého a novšieho je tu zrejmé, Szeghy vychádza z Goldbergových variácií. Výsledok ale neznie vyslovene neobarokovo, použitie ricochet a flažoletov zasadzuje skladbu do tradície 20. storočia, (nielen) modálne náznaky pripomenú Bartóka. Mucha Quartet sa diela zhostilo výborne, s citom pre všetky jeho nuansy.

 

Gratulačný dvojportrét tak bol dôstojnou poctou dvom rozdielnym umelkyniam – a azda aj pripomienkou toho, že by diela ženských autoriek iste obstáli ako bežná súčasť dramaturgie ďalších, nielen festivalových, koncertov.