Johannes Brahms / op. 51

Zehetmair Quartett

Johannes Brahms / op. 51

ECM New Series 2025

Zehetmair Quartett založil v r. 1994 rakúsky huslista Thomas Zehetmair a hoci ich diskografia pre vydavateľstvo ECM nie je rozsiahla, nahrávky Bartóka, Hindemitha, Hartmanna a predovšetkým Schumanna získali množstvo ocenení. Najnovší album súboru ponúka nahrávku dvoch Brahmsových sláčikových kvartet ‒ op. 51, č. 1 c mol a č. 2 a mol  ‒zaznamenanú ešte v r. 2021. Okolnosti jej aktuálneho vydania v minulom roku, žiaľ, zatienila náhla smrť člena kvarteta, 41-ročného violončelistu Christiana Elliotta, ktorý sa na nahrávaní podieľal.

Obe Brahmsove diela spája skladateľská zrelosť a dramatická naliehavosť. Hoci Brahms vydal tlačou iba tri svoje kvartetá, predtým, ako sa vyjadril pre svojho životopisca Maxa Kalbecka, „ich spálil vyše dvadsať.“ Na oboch skladbách začal pracovať v 60. rokoch 19. storočia, no dokončil ich až v nasledujúcom desaťročí. Obsahujú nevídanú dávku dramatickej sily, premenlivej náladovosti a úžasnej vnútornej kompaktnosti. Motoriku všetkých častí u oboch diel zabezpečuje vytrvalý tok bodkovanej rytmiky, čím Brahms pomyselne stiera charakterové rozdiely medzi časťami.

V Kvartete č. 1 c mol akoby definitívne zbúral všetky prepojenia s konvenčným formátom sláčikového kvarteta tým, že konkrétny motív obsesívne krúži v rámci všetkých častí. Ako zdôrazňuje text bookletu, „keď raz motív zaznie, zostáva už natrvalo prítomný v textúre až do finále.“ V prvej časti Allegro nasleduje po vzrušenom úvode búrlivý tok rýchlych rozložených akordov stúpajúcej témy, ktorú vyvažuje jemne vzlykajúca vedľajšia téma. Hudba je nepokojná, naplnená doslova kaskádou sekvencií, pasáží a mohutných výrazových oblúkov, no končí sa ticho a zmierlivo, azda ako príprava následnej časti Romanze.

Tá vzdialene pripomína pomalú časť Beethovenovho Husľového koncertu, plynie vznešene a pôvabne v jednoduchej textúre plnej lyriky a meditácie a takisto sa nesie na bodkovanom rytmizovanom „podklade“. Tretia časť, naliehavé Allegretto, obsahuje bolestný chromatický pohyb sekundových intervalov a vzdušných fugátových vstupov. Finále plynie na vlnách búrlivých figurácií a razantných pohyblivých motívov vo veľmi emocionálne rozochvenom a ráznom charaktere.

Kvarteto č. 2 a mol je o čosi lyrickejšie, s väčším dôrazom na sólové línie huslí. Začína sa spevne, pôvabná vokálna elegická kantiléna huslí nesie hlavnú tému v bodkovanom rytme. Brahmsov typický melancholický šerosvit ponúka druhá časť Andante moderato. Aj tu vyniká smutná melodika huslí sprevádzaná chromatickým pohybom violončela. Temné farby neopúšťa ani Menuet tretej časti, najskôr mysteriózny, potom bravúrny v ostro rezaných pasážach a divokých fugatach. Rytmika celého kvarteta podlieha premenlivej viacznačnosti, pričom sa v hudbe striedajú trioly, synkopy, dlhé noty i rýchle šestnástiny vo víriacich mozaikách.

Záverečné Allegro non assai je veľkolepé a majestátne, s prvkami umeleckého spracovania maďarského čardáša. Prevládajú v ňom výbušné momenty a rázna motorika kontrastujúca s napätými akordmi, s veľmi virtuóznym záverom.

Členovia Zehetmair Quartett interpretujú obe Brahmsove kvartetá na majstrovskej úrovni. Ich poznávacími znameniami sú najmä obdivuhodne homogénna zvukovosť, skvelá technická brilancia, ale aj jemnosť a vrúcna lyrika spevných línií a dynamicky delikátnych pasáží. Rovako kvalitná je aj zvuková stránka albumu nahratého v sále Konzerthaus v bavorskom Blaibachu.