Johannes Brahms: Husľová sonáta č. 3 d mol op. 108

Patricia Kopatchinskaja (1977), rakúsko-švajčiarska huslistka moldavského pôvodu, patrí k najvýraznejším, aj keď kontroverzným osobnostiam interpretačného umenia posledných 20 rokov. Jej naturalistický štýl hry "na dreň", aj za cenu zvukových kazov, plný glissánd a rovných tónov bez vibrata, je zjavením vo svete technicky dokonalých tónov, krásnych tvárí a uniformného hrania, sťaby z produkcie umelej inteligencie. Pritom Kopatchinskej prejav nie je len samoúčelne zvukovo zaujímavý, strháva intelektuálnym interpretačným ponorom, hľadaním autentického pohľadu na dielo, aj keď za cenu reputačných rizík.

Kopatchinskej nekompromisný prístup sa prejavuje aj pri výbere umeleckých partnerov, ku ktorým sa často vracia. Jedným z nich je turecký klavirista a skladateľ Fazil Say. Video zachytáva ich spoluprácu z r. 2013 na Brahmsovej tretej sonáte. Projekt zúročili aj na CD z roku 2022 (Alpha Classics), kde okrem Brahmsa prezentovali ďalšie dve ikonické sonáty pre husle a klavír: Janáčkovu a prvú Bartókovu.

Kopatchinskej kreácie repertoáru, inšpirovaného tradičným materiálom, ako Bartók, Janáček či Ligeti, sú prijímané s relatívnym všeobecným porozumením, ako vstup na terén, kde je jej drsnejší, "rustikálny" prejav vnímaný ako organický. Keď však siahne po mainstreamovom klasickom repertoári, poslucháči a kritika začnú byť "ostražití".

V každom prípade, Patricia Kopatchinskaja objavuje nové cesty v krajine, ktorá sa dobrovoľne príliš často obmedzuje na putovanie po tých istých stokrát vyšľapaných chodníkoch. Jej pozvania sú len pre odvážnych.