Johann Sebastian Bach: Suites BWV 1007 – 1012

Johann Sebastian Bach: Suites BWV 1007 – 1012

M. Paľa

Pavlík Records 2023

Výrazný slovenský huslista Milan Paľa, známy predovšetkým vďaka interpretácii súčasnej klasickej hudby, zanecháva výraznú stopu aj interpretáciou hudby starších období. Po albume s husľovými sonátami a suitami Johanna Sebastiana Bacha (Pavlík Records, 2018) sa Paľa púšťa do jeho suít pre violončelo. CD však prináša iný zvukový charakter, na aký je poslucháč, ktorý má skúsenosť s týmto repertoárom, zvyknutý. Violončelové suity totiž interpretuje na viole a 5-strunových husliach „Milanolo”, vyrobených na mieru brnianskym Ateliérom Bursík. Je príjemným zistením, že na rozdiel od jeho predošlého, podľa môjho názoru príliš experimentálneho bachovského albumu, sa podarilo Paľovi priniesť vyspelý pohľad na charakterovú bohatosť hudby tohto génia 18. storočia.

Na prvé počutie má človek pocit, že naozaj ide o hráča venujúceho sa do veľkej miery aj historicky poučenej interpretácii. Občasné odchýlky od zaužívaných princípov si znalý poslucháč všimne až pri sústredenejšom počúvaní, a to najmä prácu s melódiou vo vrchnom registri na úkor basových hlasov, absenciu stabilného pulzu, napríklad v časti Allemande zo Suity č. 6 D dur BWV 1012, alebo dominanciu ľahkých dôb v Menuete I zo Suity č. 1 G dur BWV 1007. A práve pre netradičné usporiadanie prízvučných a neprízvučných dôb nie je možné vždy dostatočne rozoznať tanečný charakter tých častí, v ktorých to je nevyhnutné. Milan Paľa má však dar presvedčiť poslucháča a tieto „nedostatky“ kompenzuje presvedčivosťou a hravosťou interpretácie.

Premyslené, ale zároveň spontánne pôsobiace pohrávanie sa s hudobným materiálom je evidentné nielen v rýchlejších častiach, ako napr. v Gigue z 1. suity alebo Allemande zo Suity č. 3 C dur BWV 1009, ale aj v tých pomalších. Paľa často skúma rozličné zvukové polohy svojich nástrojov a nebojí sa riskovať. Jeho hra nie je akademická ani z pohľadu modernej interpretácie klasickej hudby, ani striktne historicky poučená, ale vynáša na povrch interpretove skúsenosti z rôznych žánrov vrátane súčasnej klasickej hudby. Vďaka tomu všetkému sa dá jednoducho povedať, že počúvať Milana Paľu ma baví.

Svojské čaro má aj zvuk samotnej nahrávky. Od prvého momentu zaujme dozvuk vytvárajúci dojem obrovského priestoru, v ktorom sa elektrizujúci zvuk Paľových nástrojov akoby vznáša. CD tak vytvára éterický dojem a Bachova hudba v ňom dostáva skoro transcendentálny charakter.