Jeffrey Arlo Brown: The Life and Music of Gérard Grisey

Jeffrey Arlo Brown

The Life and Music of Gérard Grisey

University of Rochester Press, 2025

The Life and Music of Gérard Grisey s podtitulom Delirium and Form je prvou biografiou francúzskeho skladate¾a Gérarda Griseyho (1946–1998), popredného predstavite¾a estetického prúdu známeho ako spektralizmus, hoci sám Grisey tento termín neuznával a považoval ho za nevhodný.

Kniha Jeffreyho Arla Browna obsahuje 15 kapitol s poetickými názvami, vymedzujúcich umelecké a životné míľniky autora, napr. Absolute Love či Seduced by the Star. Autor sleduje umelcovu cestu od detstva v skromných pomeroch v rodnom Belforte cez prvé skladby komponované pre akordeón až po predčasnú smrť zrelého autora. Detailne opisuje Griseyho ranú fascináciu katolicizmom a postupný prechod k širšiemu mysticizmu, štúdium u Henriho Dutilleuxa a Oliviera Messiaena. Brown približuje aj Griseyho krátkodobé vyučovanie na Kalifornskej univerzite v Berkeley a neskôr na Parížskom konzervatóriu i jeho predčasnú smrť vo veku 52 rokov, krátko po dokončení majstrovského diela s   obsahom rozjímania o smrti Quatre chants pour franchir le seuil (Štyri piesne pri prekročení prahu) , ktoré sa nakoniec stalo skladateľovým rekviem. 

Autor čitateľovi predstavuje Griseyho ako komplexnú osobnosť, skladateľa-perfekcionistu, pracujúceho pomalým tempom a posadnutého svojou prácou, ktorú uprednostňoval pred všetkým ostatným. Nevyhýba sa problematickým a intímnym témam, ako nevera či Griseyho ponímanie sexuality, úvahy nad pocitom nedocenenia, finančné záležitosti týkajúce sa objednaných skladieb a ď.

Brown čerpá z archívneho výskumu (Griseyho rukopisy, skice a denníky sa dnes nachádzajú v nadácii Paula Sachera), dôležitým prameňom pri tvorbe knihy boli aj rozhovory s viac než päťdesiatimi najbližšími Griseyho kolegami a priateľmi, synom či životnými partnerkami. Životopisec často nachádza zaujímavé paralely a vzťahy medzi skladateľovými obľúbenými knihami (Grisey bol vášnivým čitateľom) a jeho dielom. Vplývali naňho filozofické myšlienky Simone Weilovej, Pierra Teilharda de Chardin, Gillesa Deleuza, Abrahama Molesa, Carlosa Castanedu a ď. Menší priestor venuje autor celkovému kontextu a hudbe, ktorá tvorbu spektralistov ovplyvnila (Boulez, Stokchausen, Xenakis...). Nulový priestor dostali podoby spektralizmu v Rumunsku či USA.

Na môj vkus je autorovo zameranie sa na Griseyho sexualitu a hypotézy z nej vychádzajúce príliš osobné a miestami až pritiahnuté za vlasy. Najodvážnejšie tvrdenia sú asi v nasledovnej stati: „Detry (jedna z dlhoročných Griseyho partneriek) si spomína, že dostala list, v ktorom skladateľ opisoval svoje sadistické fantázie týkajúce sa ich erotického života. Odmietla ho a nakoniec spálila. Tento záujem však svedčí o Griseyho spojení sexuality s násilím a smrťou, ako aj o jeho poznámkach o násilnom potenciáli hudby. V prednáške „Tempus ex Machina“ v Darmstadte písal skladateľ o tom, ako do nás hudba preniká, či chceme, alebo nie. Zdá sa, že niektorí skladatelia spektrálnej alebo príbuznej hudby mali spoločný záujem o sexuálne praktiky, ktoré sa dajú spoločne označiť pojmami ako bondáž, disciplína/dominancia, sadizmus a masochizmus. Griseyho priateľ Claude Vivier aj rakúsky mikrotonálny skladateľ Georg Friedrich Haas hovorili o týchto praktikách v súvislosti so svojou hudbou. Podobne ako hudba, aj sex môže čerpať silu zo vzájomného pôsobenia rozkoše a bolesti, násilia a nežnosti.“

Odhliadnuc od tohto aspektu, je však text pútavo napísaný a prináša veľa zaujímavostí. Mimoriadne vydarené sú kapitoly o ťažkostiach, ktoré sprevádzali uvedenie Griseyho hudby a   jeho francúzskych súpútnikov na kurzoch v Darmstadte, či opis práce na interdisciplinárnom diele Le noir de l’étoile, kde si Brown všíma istý estetický rozkol medzi Griseyho zameraním sa na čisto akustickú realitu zvuku („Sme hudobníci a naším vzorom je zvuk, nie literatúra, zvuk, nie matematika, zvuk, nie divadlo, výtvarné umenie, kvantová fyzika, geológia, astrológia alebo akupunktúra.“) a   touto rozsiahlou kompozíciou, v ktorej „mapuje“ tzv. pulzary (rotujúce neutrónové hviezdy). 

Veľmi zaujímavé sú aj detaily o Griseyho spôsobe výučby, podobnej Messianovmu „postmodernému“ prístupu, kde sa analyzovala hudba rôznych kultúr a historických období. Prekvapivo pre slovenského a českého čitateľa môže pôsobiť Griseyho fascinácia hudbou Janáčka a dôležitosť, ktorú zohral pri Griseyho snahe posunúť sa smerom od kontinuálneho ponímania „zvukovej plazmy“ k členitejšej koncepcii, najmä v oblasti rytmu a času. Hoci sa kniha, zrejme kvôli snahe o   čitateľnosť, vyhýba schematickým rozborom skladieb, slovným opisom Grisyeho diel sa darí zachytiť najpodstatnejšie prvky a esenciu jednotlivých kompozícií. Poučná je napríklad genéza vzniku diela Quatre chants pour franchir le seuil či opis organizačných ťažkostí sprevádzajúcich vznik cyklu Vortex Temporum.

Mimochodom, Griseyho dospievanie, fascináciu katolicizmom a prvé kroky opisuje aj nedávno vydaná kniha Liama Cagneyho Gérard Grisey and Spectral Music: Composition in the Information Age z   r. 2024, no tá sa zaoberá vývinom jeho myslenia len po skladbu Périodes. S   touto knihou zdieľa Brown aj istý psychoanalytický prístup hľadajúci spojenia medzi spirituálnymi témami (typickými pre mnohých začínajúcich umelcov v období dospievania) a zrelou umeleckou tvorbou. Kultúrny a historický kontext je skôr námetom Cagneyho knihy.

Je istým paradoxom, že v krátkom časovom odstupe vychádzajú hneď dve knihy, ktoré spracúvajú život a dielo Gérarda Griseyho. Tým, ktorí ovládajú francúzštinu a zaujíma ich viac technicko-kompozičný aspekt skladateľovej tvorby, odporúčam skôr iné dva tituly: Écrits, obsahujúcu zozbierané texty samotného Griseyho (zostavovateľom je Guy Lelong) a najmä knihu Jérôma Bailleta z r. 2000 Gérard Grisey, Fondements d’une écriture, ktorej anglický (alebo nebodaj slovenský?) preklad by bol určite vítaným obohatením literatúry o spektralizme a hudbe 20. storočia. 

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 07-08/2025.)