Jan Dismas Zelenka: Lacrimae

Jan Dismas Zelenka: Lacrimae 

T. Šelc, J. Semerádová, Collegium Marianum

Supraphon 2025

Sakrálne dielo českého barokového skladateľa Jana Dismasa Zelenku (1679–1745) objavuje hudobná verejnosť aj vďaka novým nahrávkam českých interpretov. CD s názvom Lacrimae (Slzy) prináša jeho trúchlivé skladby, zhudobnené modlitby či biblické texty, ktoré zaujmú poslucháča majstrovským spracovaním. Sú dokladom, že J. D. Zelenka, pôsobiaci v Drážďanoch, získal v mladosti prestížne vzdelanie vo Viedni a v talianskych mestách. Nie náhodou si skladateľ svojou zbožnosťou, cirkevnou praxou a hudobnou erudíciou vyslúžil prezývku „český Bach“.

Spoločnou črtou všetkých Zelenkových skladieb je umelecké vysporiadanie sa s náročným hudobným materiálom, ktorý nesie zlatnícky punc neskorobarokovej hudby. V dielach sa strieda orchestrálny úvod či medzihra s arioso úsekmi, v ktorých dominuje sólový basový hlas. Súbor starej hudby Collegium Marianum si ako sólistu k spolupráci prizval Tomáša Šelca, ktorý významne prispel k vystihnutiu charakteru a umeleckého významu skladieb. Collegium Marianum je citlivým a fundovaným partnerom vokálu, ktorý veľmi presne ladí v synkopickom kontrapunkte, výborne finalizuje disonantné intervaly a včas nasadzuje kontrastné tempá.

Úvod nosiča patrí prvej Lamentácii proroka Jeremiáša ZWV 53 zo série šiestich, ktorú J. D. Zelenka zhudobnil pre menšie inštrumentálne obsadenie a bas. Bola hrávaná v stredu, vo veľkom Svätom týždni, počas matutinum tenebrarum (temných hodiniek), teda v predvečer liturgie. Šelc si intonačne výborne poradil s plochami oscilujúcimi medzi durovým a molovým základom a starozákonné básne podáva vo farbistých odtieňoch. Súbor emočne vygradoval skladbu v záverečnom úseku o zničenom Jeruzaleme.

Žalm Confitebor tibi, Domine ZWV 71 bol určený na nedeľnú predvečernú pobožnosť. Skladba obsahuje dva tempovo kontrastné diely, pomalší Confitebor a rýchlejší Memoriam. Druhému z nich dominujú operný štýl vedenia hlasu, sekvenčné plochy, vkusné melodické ozdoby a melizmatické pohyby hlasu na jednu slabiku.

Ako kontrastná skladba (v durovej tónine) je do dramaturgie medzi liturgické skladby vložený Koncert G dur pre flautu a orchester (Gimo 293, 1746) talianskeho barokového skladateľa – Zelenkovho rovesníka – Giuseppeho Tartiniho, v ktorom sa spája nevšedná virtuozita s nádhernou lyrikou. V technicky náročnom koncerte zaujal citlivý prednes orchestra a ešte citlivejšie inštalovaný sólový part, ktorý na barokovej priečnej flaute interpretuje Jana Semerádová.

Záver albumu patrí Zelenkovej mariánskej antifóne Salve Regina ZWV 139, ktorá má podobne náročne koncipované koloratúrne úseky a intervalové zmeny v sólovom base ako predošlý Zelenkov žalm. Skladba, a s ňou aj celý album, sa končí v úplnom pietnom stíšení.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 11/2025.)