In the Shadows Michael Spyres

In the Shadows

Michael Spyres

Les Talents Lyriques, 
Ch. Rousset, J. Henric, 
Jeune Choeur de Paris

Warner Classics/Erato 2024

S menom tenoristu Michaela Spyresa, reprezentujúceho nie každodenný barytenorový (medzi)odbor, sme sa mali možnosť stretnúť vlani v Bratislave na koncerte agentúry Kapos. V projekte „Hry tenorov, alebo priatelia a rivali“ žiaril po boku Lawrencea Brownleeho v belcantovom repertoári, v ktorom som oboch spevákov už zažil napríklad na Rossini Opera Festivale v Pesare.

Nový CD projekt Michaela Spyresa ukazuje 45-ročného amerického umelca z oveľa pestrejších uhlov pohľadu. Ako názov albumu In the Shadows napovedá, vybral si doň árie z opier zväčša menej známych (na Slovensku sa z nich v ostatnom desaťročí hrali iba Beethovenov Fidelio a Wagnerove Víly) a ich spoločného menovateľa sám charakterizoval v booklete ako isté interpretačné predpolie k statusu wagnerovského tenora. Preto áriám z opier Richarda Wagnera venoval z dvanástich čísel tri, ostatným autorom po jednom.

Napovedá to azda o repertoárovom záujme umelca a zároveň, že belcantová vokálna estetika, na báze ktorej má školený hlas, nemá k wagnerovskej až tak ďaleko. Pravda, vybral si vzorky z romantických opier spred Prsteňa Nibelungov. Skladateľovu prvotinu Víly (Die Feen) uviedla košická opera (2017), z tucta na CD prezentovaných árií polovica opier na Slovensku nezaznela nikdy. Vo Wagnerových áriách (Arindal z Víl, titulní hrdinovia z Rienziho a Lohengrina) Michael Spyres dokazuje, že farebná príťažlivosť, objem tónu, formovanie dynamiky a fráz im dávajú v jeho koncepcii väčšiu pridanú hodnotu ako v estetike Sprechgesangu.

Silným oživením albumu je zaradenie mnohých neopočúvaných árií. Napríklad od Étienna Méhula z opery Joseph, Gioacchina Rossiniho z drámy Elisabetta, regina d’Inghilterra (Leicester), Gioacoma Meyerbeera z Il crociato in Egitto (Adriano), Daniela Aubera z Nemej z Portici (Masaniello), Gaspareho Spontiniho z Agnes von Hohenstaufen (Heinrich) či Heinricha Marschnera z Hansa Heilinga (Konrad). Zrodili sa v prvých troch decéniách 19. storočia, bezprostredne pred začiatkom Wagnerovej javiskovej tvorby, striedajú žánre opery grand i comique, talianskeho i nemeckého romantizmu. Spája ich majstrovstvo kompozičnej techniky, inštrumentácie a extrémny rozsah tenorových partov.

V nich sa ideálne uplatňuje Spyresov dramatický tenor s barytónovými hĺbkami, sýtym centrálnym registrom a žiarivými najvyššími tónmi. Tento typ univerzálneho hlasu je dnes vzácny a zvládnuť daný repertoár bez majstrovskej technicky je nereálne. Michael Spyres ju ovláda, v najchúlostivejšom prechodovom registri má tóny opreté o dych, preto ním prechádza hladko, bez zmien vo farbe či objeme. Je zdatný v pohyblivých pasážach, presvedčivý vo vláčnej lyrike i dramatickej expresívnosti. Do každej z rarít vložil paletu dynamických odtieňov, kontrastov vo výraze zrkadliacich charaktery postáv a situácie, v ktorých sa nachádzajú. Ukázal nielen enormný rozsah, ale aj delikátnu kultúru frázovania.

Nespomenul som tri árie z opier, ktoré k raritám nepatria, no ich tessitúra si vyžaduje veľký rozsah. Takým je Florestan z Beethovenovho Fidelia, ktorému dal Spyres tmavé hĺbky, modulovanú dynamiku pri plnom objeme a bezproblémové stúpanie („ins himlische Reich“) v závere. Max z Weberovho Čarostrelca má podobné znaky a Pollione z Belliniho Normy potvrdzuje Spyresovu silnú afinitu k belcantu.

Osobitná pochvala patrí francúzskemu orchestru Les Talents Lyriques na čele s dirigentom Cristophom Roussetom za ich delikátny zvuk a so sólistom dýchajúci sprievod. Spoluúčinkujú tenorista Julien Henric (Flavio v Norme) a zbor Jeune Choeur de Paris v Il crociato in Egitto a Norme.