Hudobný večer venovaný Albrechtovi

15. 10. 2025

Bratislava, Dom Albrechtovcov

Magdaléna Bajuszová, Iva Jindřišková, Ekaterina Sinkevich

Albrecht

Ôsmy koncert aktuálneho ročníka cyklu (Ne)známa hudba bol pripomenutím 140. výročia narodenia Alexandra Albrechta (1885–1958). Albrecht sa významnou mierou pričinil o pozdvihnutie hudobného života v Bratislave a tejto myšlienke venoval mnoho úsilia. Pôsobil ako organista, riaditeľ a dirigent chóru v Dóme sv. Martina, neskôr zorganizoval orchester a zbor hrajúci domácu i svetovú klasiku. So záľubou sa venoval i domáckemu muzicírovaniu. Nesnažil sa o oslnivú virtuozitu, oveľa viac mu záležalo na naplnení štruktúry pútavými témami a premysleným kontrapunktom.

To sa prejavilo aj v klavírnej Sonáte F dur zo skoršieho obdobia jeho tvorby. Vášnivá hlavná téma postupne prerastá do celkovo dramatického charakteru, ktorý klaviristka Magdaléna Bajuszová podporila vynaliezavým hudobným výrazom, prejavujúcim sa v delikátnom spôsobe vedenia hlasov, práci s dynamikou aj agogikou. V jej podaní nadobudol novoromantický sonátový cyklus, pozostávajúci len z dvoch častí, priam rapsodický pátos. 

Progres Albrechtovho kompozičného jazyka možno sledovať aj vo Variáciách pre trúbku a klavír v duchu umierneného expresionizmu. Úryvok z jeho písomnej pozostalosti, uvedený v koncertnom bulletine, vysvetlil, že hlavným zámerom skladby bolo predstaviť sólovú trúbku v rôznych náladách a charakteroch. Okrem typicky heroickej výrazovej polohy využil i jej spevnosť a lyrickosť. Hoci trubkárka Iva Jindřišková vynakladala maximálne interpretačné úsilie, pre komorné až intímne rozmery sály si nemohla dovoliť hrať hlasnejšie ako mezzoforte. Takýto diskomfort sa podpísal i na občasných intonačných problémoch, publikum však oslnila bravúrnou technikou vo virtuóznych variáciách. Klaviristka bola sólistke citlivou partnerkou a dynamicky sa prispôsobovala možnostiam trúbky, vďaka čomu vznikol plastický dialóg.

Po prestávke koncert pokračoval Suitou pre klavír, ktorá patrí k prvým domácim prejavom hudobnej moderny. Albrechtova cesta k novej poetike viedla od opustenia romantických ideálov k znovuobjaveniu predklasicistického spôsobu myslenia. Suitová forma a možnosti klavíra sa ukázali ako najvhodnejšie na zachytenie rôznych afektových polôh. Interpretácia Magdalény Bajuszovej znela mimoriadne dôverne. Iste k tomu prispela i dokonalá znalosť Albrechtovej tvorby pre klavír, ktorej komplet v roku 2022 nahrala na CD. Bajuszovej naštudovanie mimoriadnym spôsobom načúva rukopisu skladateľa a osobným vkladom ho nenarúša, ale dotvára v ešte pôsobivejší celok.

Večer vyvrcholil Koncertantnou suitou pre violu a klavír, ktorá pôvodne vznikla na absolventský koncert Albrechtovho syna Jána, čo sa odzrkadlilo aj v značnej technickej náročnosti. Tú však violistka Ekaterina Sinkevich zvládla s očarujúcim nadhľadom. Popri absolútnej technickej presvedčivosti zaujala aj adekvátnou dávkou angažovanosti v prednesovej zložke. Efekt veľkolepého finále vyznel strhujúco i vďaka Magdaléne Bajuszovej, pričom jej part prekračoval medze sprievodu.

Dom Albrechtovcov sa po komplexnej rekonštrukcii opäť stáva kultúrnym centrom, čím sa obnovuje jeho genius loci a, v neposlednom rade, aj možnosti nadviazať na dedičstvo Alexandra Albrechta.