Hudba dneška v SNG: RE_PATCHED
13. 11. 2024
Bratislava, Slovenská národná galéria
RE_PATCHED
Skúmanie nových vyjadrovacích prvkov, nekonvenčnej sonórnosti či vymedzenie sa voči tradičným hudobným štruktúram v intenciách hľadania nového hudobného prejavu možno u skladateľov pozorovať už niekoľko dekád. O realizáciu uvedení diel súčasnej hudby sa na našom území aj napriek zavedenej doktríne socialistického realizmu pokúšali už skladatelia z generácie slovenskej avantgardy. Nanešťastie, aj dnešná slovenská kultúra čelí pokusom o obmedzenia slobodného umeleckého prejavu. Práve preto je nevyhnuté pokračovať v intenciách predošlých generácií predovšetkým realizáciou podujatí, ktoré orientujú verejnosť smerom k vnímavosti súčasného umenia.
Koncertný cyklus Hudba dneška v SNG sa právom radí medzi takéto projekty a spolupodieľa sa na uvádzaní diel, ktoré vznikali od 60. rokov 20. storočia. S viac než desaťročnou tradíciou sa stal platformou prinášajúcou otvorenosť i hĺbku netradičného pohľadu na krásu v umení.
Koncert s názvom NON-STOP ponúkol poslucháčom program venovaný pamiatke predstaviteľa európskej povojnovej avantgardy Bogusława Schäffera. Na interpretácii jeho grafík a grafických partitúr sa podieľalo zoskupenie deviatich hudobníkov z Vyšehradskej štvorky a Srbska združených pod názvom RE_PATCHED. Koncert rámcovali aj predeľovali predvedenia skladateľovej najpopulárnejšej skladby NON-STOP. Jej prvé uvedenie nastolilo pomalými pohybmi a rôznofarebnými zvukovými nuansami vskutku nezvyčajnú atmosféru. Tóny nástrojov a zvuky syntetizátora umelci dopĺňali vokálnymi prejavmi. Keďže grafické partitúry dávajú pomerne veľký priestor individualite prejavu, záver diela interpretom naznačil hlavný dramaturg koncertného cyklu a v tento večer aj jeden z interpretov Daniel Matej.
Úvodný „happening“ vystriedalo zhudobnenie troch grafík, ktoré Schäffer tvoril z vlastnej potreby výtvarného sebavyjadrenia. Vizuálna podoba Grafiky 31 nabádala k myšlienkam o nekonečnom vesmírnom priestore a výstižné bolo aj jej hudobné stvárnenie. Tóny generované syntetizátorom, pripomínajúce plynutie signálu vesmírom, kombinovali s nízkofrekvenčnými údermi perkusií a zvukmi vibrafónu. Vzájomne sa prekrývajúce tri vokálne línie Grafiky 14 nastolili intímnejší charakter pred agresívne stúpajúcim zvukovým spektrom Grafiky 6/6. Umelci pravdepodobne obrazovú predlohu vnímali ako amplitúdu, a preto pracovali primárne s ňou a jej zväčšovaním.
Druhé uvedenie NON-STOP trvalo o čosi dlhšie než pôvodný „happening“ z úvodu koncertu, v zásade sa však zvukovosť či spôsoby predvedenia nelíšili. O čosi konkrétnejšie, percepčne uchopiteľnejšie vyznela Grafika 53, ktorá sa akustickým spektrom snažila o napodobenie prírodných fenoménov. Jej súčasťou boli reprodukované zvuky kvapiek vody, štebot vtákov či generované ambientné zvuky lesa dopĺňané perkusiami. Ľudský hlas ako primárny činiteľ Grafiky 7 vystriedala spolupráca akordeónu, gramofónu a ostatnej elektroniky podieľajúcej sa na zhudobnení Grafiky 16.
Večer novej hudby uzavrelo tretie uvedenie NON-STOP, ktoré však už bolo za limitom poslucháčskej potreby, a tak bolo úsilie umelcov do istej miery nadbytočné. Napriek tomu koncert naplnil svoje poslanie a plné auditórium bolo dôkazom, že o novú hudbu je aj dnes nemalý záujem.