Hlasy holokaustu
80. výročie ukončenia 2. svetovej vojny vytvorilo v prvej polovici mája príležitosť – aj z dôvodov aktuálnej situácie na území Európy – pripomenúť hlad, choroby, útrapy a smrť miliónov nevinných ľudí. Agata Schindler reflektuje tematické hudobné podujatia v nemeckom Malchowe a v českých Karlových Varoch, vrátane tých, na ktorých aktívne participovala.
Jedným z dejísk spomienkových dní s medzinárodným významom bolo malebné severonemecké mestečko Malchow. Je málo známe, že v 40. rokoch minulého storočia sa tu nachádzal vedľajší pracovný tábor ženského koncentračného tábora Ravensbrück. Pod egidou starostu mesta a za aktívnej nezištnej pomoci hŕstky angažovaných občanov sa v dňoch 4.–10. 5. 2025 na území idylického Malchowa, obklopeného rovnomenným jazerom, kvitnúcimi gaštanmi a voňajúcimi orgovánmi (v ktorom by bol kedysi sotva niekto tušil tragické ľudské osudy), konalo viacero spomienkových podujatí. Dve z nich boli spojené s hudbou.
V USA a Nórsku pôsobiaci majstri svojho fachu, klavirista Haakon Smith a sopranistka Martha Smith, umelci známi aj v Bratislave z účinkovania na festivale Konvergencie, obaja zakladatelia a spravovatelia medzinárodnej organizácie International Voice of Justice – Europe, prispeli 10. 5. do programu nástojčivým 17-časťovým piesňovým cyklom Voices of the Holocaust. Texty obetí holokaustu (medzi inými aj od Anny Frankovej) vybrala a zoradila Martha Smith. Jedným z autorov textov bol aj Azriel David Fastag, ktorý napísal hymnu holokaustu Ani Ma’min vo vlaku do vyhladzovacieho tábora Treblinka. Ich texty sa striedajú s textami podobnými Výkriku Elieho Wiesela, preživšieho Osvienčim. Podstatnú časť piesní zhudobnila Marilee Eckert, skladateľka žijúca v Seattle (USA). Dielu, ktoré od prvého uvedenia v New Yorku v r. 1997 zaznamenalo reprízy v Nórsku, Švédsku, Fínsku, Estónsku, Poľsku, Francúzsku, Rumunsku i na Slovensku, sa dostalo v Malchowe výrazných interpretov. Boli nimi dvaja v Nórsku pôsobiaci sólisti s filipínskymi koreňmi, sopranistka Cloi Sugano a mladý tenorista Edrian Esmena.
Ťažisko večera však spočívalo v presvedčivej interpretácii technicky a výrazovo náročného klavírneho partu. Haakon Smith bol inšpiratívnym partnerom sólistov a súčasne sprostredkovateľom myšlienky diela medzi autormi a publikom. Vysokú umeleckú úroveň samotného piesňového cyklu i obdivuhodne stvárnenú presvedčivú interpretačnú stránku diela podporili simultánne premietané fotografie z publikácie The Auschwitz Album. Ide o autentické a výnimočne zachované fotodokumenty z najväčšieho tábora smrti.
Prednášať na tému Hudba v období nacizmu pozvali usporiadatelia aj mňa. V zaplnenom spoločenskom centre katolíckeho kostola som sa 8. 5. exemplárne zameranou prednáškou pridala k hlasom túžiacim po mieri. Referovala som o desaťročia zabudnutom skladateľovi, etnomuzikológovi, dirigentovi a libretistovi Walterovi Kaufmannovi (1907, Karlove Vary–1984, Bloomington), ktorý v dôsledku rasového prenasledovania ako 27-ročný opustil svoju vlasť a život prežil na troch kontinentoch. Do rodného kraja sa už nikdy viac nevrátil.
Umelecký a vedecký odkaz, ako i osud Waltera Kaufmanna sa stali aj východiskom podujatia 12. 5. v Karlových Varoch. V luxusnom hoteli Imperial, situovanom iba pár krokov od niekdajšieho Kaufmannovho rodného domu, zorganizoval The Karlsbad Club, podporený Nadáciou Janusza Korczaka, koncert z jeho tvorby. Súčasťou podujatia bola aj moja prednáška Walter Kaufmann – hudobný maharadža z Karlových Varov o Kaufmannových začiatkoch doma, v Berlíne i Prahe, o tom, ako v čase svojho umeleckého rozletu ukázal nacizmu chrbát, stal sa riaditeľom hudobného vysielania pre Európu 12 rokov činným v Bombaji, ďalej o jeho svadbe na diaľku s neterou Franza Kafku, o jeho výskumných cestách za hudbou Ázie, o priateľstvách s Albertom Einsteinom, klaviristkou Edith Krausovou, o kontaktoch so skladateľom Dariusom Milhaudom, o presídlení z horúcej Indie do ľadovej Kanady a napokon o usadení sa na univerzite v Bloomingtone v USA.
Pohnuté biografické dáta, dobové dokumenty a fotografie korunovala napokon Kaufmannova hudba, ktorá v Karlových Varoch, v jeho rodnom meste, vznikla a doposiaľ nikdy nezaznela. Patrila k nej i láskou presiaknutá klavírna Meditácia 17-ročného študenta Kaufmanna v nahrávke Slávky Vernerovej-Pěchočovej. Štyri piesne z cyklu In meines Vaters Garten predstavila na večernom koncerte sopranistka Nadja Kristiová s klavírnym sprievodom Davida Roberta Colemana ako kompozície okorenené rafinovanou exotikou. Piesňový cyklus vznikol v Prahe začiatkom 30. rokov na slová Kaufmannovho priateľa, literáta Heinza Politzera. Podobne ako Kaufmann patril neskôr aj Politzer k exilovej generácii mladých nemecky hovoriacich umelcov.
Zazneli aj dve pozoruhodné Kaufmannove inštrumentálne komorné diela: Sonatina č. 12 pre husle a klavír v podaní Andreasa Jentzscha a Nizara Elkhatera, a napokon Sláčikové kvarteto č. 11 v strhujúcej špičkovej interpretácii súboru Tilia Quartett, pozostávajúceho z členov Staatskapelle Berlin. Pri počúvaní týchto dvoch diel získalo publikum jednoznačný obraz o mimoriadnosti skladateľa Waltera Kaufmanna.
Už Max Brod, ktorý poznal Kaufmannove partitúry z konca 20. a začiatku 30. rokov 20. storočia, ho označil za Gauguina medzi pražskými mladými skladateľmi. Je preto veľkým zadosťučinením, že neznáme diela Waltera Kaufmanna sa po dlhých desaťročiach mlčania dostávajú – aj zásluhou viedenského hudobného vydavateľstva Doblinger – na dnešné koncertné pódiá.
(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 05/2025.)