Hildegarda z Bingenu - Et ideo puellae istae

17. septembra sme si pripomenuli výročie úmrtia jednej z najpozoruhodnejších osobností európskeho stredoveku. Hildegarda von Bingen (1098–1179) bola benediktínskou abatišou, mystičkou, vizionárkou, spisovateľkou, prírodovedkyňou, liečiteľkou a predovšetkým skladateľkou, ktorej hudba dokáže osloviť aj poslucháča 21. storočia.

Hoci od svojich 8 rokov bola v kláštornej výchove a v roku 1150 založila vlastný kláštor v Rupertsbergu pri Bingene, nebola uzavretá za múrmi kláštora. Udržiavala rozsiahlu korešpondenciu s pápežmi, cisármi, biskupmi i ďalšími významnými osobnosťami svojej doby a podnikala kazateľské cesty po nemeckých krajinách. Jej autorita bola na stredovekú ženu mimoriadna.

Svoje vízie zaznamenávala v monumentálnych teologických dielach. Fascinoval ju človek, príroda aj vesmír a vo svojom myslení ich vnímala ako navzájom prepojené súčasti jediného stvorenia. Zaoberala sa tiež liečivými účinkami rastlín, zvierat a minerálov. Jej diela tak predstavujú pozoruhodné spojenie teológie, filozofie, prírodného pozorovania a mystickej skúsenosti.

Svoje duchovné predstavy vyjadrovala aj hudbou, ktorá vyrastá z tradície gregoriánskeho chorálu, no zároveň ju výrazne prekračuje. Jej spevy sú plné širokých intervalov, melodické línie často vystupujú do nezvyčajne vysokých polôh a rozvíjajú sa v dlhých melizmatických oblúkoch.

V antifóne Et ideo puellae istae Hildegard von Bingen ospevuje svätú Uršulu a jej družky ako panny, ktoré vďaka svojej viere a oddanosti Bohu nachádzajú silu čeliť utrpeniu.

A preto tieto panny
Najvyšší muž podopieral,
ozdobené zástavami
kráľovského Syna zrodeného z Panny.