Heinrich Schütz: Musikalische Exequien

„Nacket bin ich von Mutterleibe kommen, nacket werde ich wiederum dahinfahren.“

(Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta zasa vrátim.) Kniha Jób 1,21

V dušičkovom období si pripomíname aj výročie úmrtia jednej z kľúčových osobností ranobarokovej sakrálnej hudby, Heinricha Schütza (1585–1672), ktorý zomrel 6. novembra 1672.

Vo februári roku 1636, teda pred 390 rokmi, po prvý raz zazneli jeho Musikalische Exequien, op. 7 (SWV 279–281), skomponované na pohreb Schützovho patróna Heinricha Posthuma Reußa. Ten si ešte za života nechal zhotoviť umelecky stvárnený sarkofág s biblickými citátmi a veršami duchovných piesní a zanechal podrobné pokyny na usporiadanie svojho pohrebu. Výber textov predstavoval duchovný testament zosnulého, ktorý Schütz premenil na hudobnú výpoveď o ľudskej krehkosti, viere a nádeji.

Striedanie sólových hlasov a zborových úsekov, kontrasty i viaczborová technika nadväzujú na talianske skúsenosti, ktoré Schütz získal počas štúdií u Giovanniho Gabrieliho. Použité hudobné prostriedky však plne zohľadňujú význam a výraz nemeckého textu.