Hans Krása: Ouvertúra pre malý orchester

Pražský rodák Hans Krása bol generačným druhom členov Parížskej šestky (narodil sa v rovnakom roku ako Georges Auric a Francis Poulenc) a jeho štúdiá v Berlíne u Alexandra Zemlinského a hodiny kompozície v Paríži u Alberta Roussela ho predurčovali na zaujímavú hudobnú kariéru. Zachované Krásove skladby z 30. rokov prezrádzajú kultivovaného modernistu s výbornými remeselnými základmi.

Jeho sľubne sa rozvíjajúci talent však osudovým spôsobom postihli vojnové udalosti, no najmä tzv. konečné riešenie židovskej otázky. Krása sa ocitol v koncentračnom tábore Terezín, kde rozvinul takmer horúčkovitú hudobno-organizátorskú aktivitu aj skladateľskú činnosť. Zahynul prakticky okamžite po transporte do vyhladzovacieho tábora Osvienčim v októbri 1944. Hneď po selekcii bol poslaný do plynovej komory – vraj pre nespôsobilosť k manuálnej práci z dôvodu vyššieho veku. V tom čase mal 44 rokov…

Krásova Ouvertúra pre malý orchester vznikla v prostredí terezínskeho tábora. To ovplyvnilo aj veľmi špecifické obsadenie orchestra s dvoma klarinetmi, dvoma trúbkami, sláčikovým oktetom a klavírom, ktorý tu má výsadné postavenie sólového nástroja. S núdzovým obsadením „salónneho“ orchestra zaobchádza veľmi vynaliezavo, necháva vyniknúť jeho členov aj sólisticky, využíva perkusívny potenciál klavíra aj sláčikových nástrojov. Krása pracuje s úzkym okruhom motívov a tém, ich neoklasicistický strih a šmrnc prezrádza vplyv hudby Bohuslava Martinů aj Jaroslava Ježka; duktus vedúcej melodickej myšlienky, ako aj zanovité opakovanie krátkych motívov zasa nezaprie ducha Leoša Janáčka.

Naživo Krásova Ouvertúra zaznie aj na záverečnom koncerte festivalu Melos-Étos 13. novembra.