Augustín "Gusto" Riška - Siluety

Augustín „Gusto“ Riška (1935) kontrabasista, gitarista, filozof a metodológ patrí k zakladajúcej generácii slovenských jazzmanov. V r. 1968, po okupácii Československa, emigroval do Rakúska a neskôr do USA. Počas krátkych desiatich rokov svojej hudobnej kariéry na Slovensku nechýbal ani na jednej podstatnej nahrávke alebo koncerte súvisiacich s moderným jazzom. Dnes má 89 rokov a žije v meste Venice na Floride.

V r. 1962, ako člen Bratislavského jazzového kvarteta (Jozef Novan – vibrafón, Ladislav Gerhardt – klavír, Gusto Riška – kontrabas a Ján Halász – bicie nástroje) nahral skladby Večerná nálada a Siluety, ktoré sú vôbec prvými nahrávkami moderného jazzu na Slovensku.

Obe sú dôkazom, že na Slovensku sa už vtedy hrával kvalitný jazz.

Či už išlo o nahrávanie alebo festival, Riška bol vždy „first-call“, čiže hudobník, ktorému sa volalo ako prvému. Všimol si ho aj Gustav Brom, ktorý mu ponúkol miesto vo svojom bigbande. Lákavú ponuku však Riška kvôli štúdiu na FFUK odmietol.

Kompozícia Siluety klaviristu Ivana Horvátha je 12-taktové blues v f mol. Nahrávka vyšla na platni Československý Jazz 1962 (Supraphon, 1963). Téma má souljazzové vyznenie, typické pre kompozície Bobbyho Timmonsa alebo Horaca Silvera. Kvarteto, ktorého zvuk je postavený na cooljazzových estetických ideáloch ikonickej skupiny Modern Jazz Quartet hrá, paradoxne, bopovým štýlom.

Harmonická štruktúra (5.–16. takt) vychádza zo základného tvaru durového blues. V skutočnosti však ide o molové blues, v ktorom je jeho doškálny IV. stupeň nahradený mimotonálnym dominantným septakordom (Bb⁷). Takéto riešenie bluesovej harmónie naznačuje miešanie tónorodov, čiže dur/mol koncepciu. Klasické 12-taktové molové blues totiž používa na IV. stupni molový septakord a v 9.–10. takte prirodzené harmonické funkcie z harmonickej mol, t. j. jej II. a V. stupeň. V našom prípade by mali byť akordy v 13.–14. takte, čiže |C⁷|Bb^7| nahradené postupom |Gm^7b5|C^7b9|. To však nič nemení na veci, že celkové vyznenie je jednoznačne mol. Po téme a jej repetícii nasleduje 4-taktová medzihra, po ktorej idú improvizačné chórusy vibrafónu, klavíra a kontrabasu.

Vedenie basu v sprievode pod témou i v chórusoch je korektné a spočiatku zohľadňuje harmonizáciu použitú v téme.

V 2. improvizačnom chóruse vibrafónu (45.–56. takt) už naznačuje walking bass reharmonizovanú štruktúru, ktorá sa podobá viac na durové blues. Tým mám na mysli hlavne 53. a 54. takt, v ktorom je namiesto |C⁷|Bb⁷| naznačený spomínaný „správny“ postup |Gm^7b5|C^7b9|.

Vkusné Riškovo sólo, v ktorom výber tónov naznačuje použitie f mol bluesovej stupnice a čistého As dur, pripomína zvukom i frázovaním kontrabasistov ako Ray Brown alebo Paul Chambers. S nahrávkami týchto hudobníkov sa jazzmani v Československu zoznamovali hlavne prostredníctvom vysielania rozhlasovej stanice The Voice of America.