Gregoriánsky chorál ako prekrásna katedrála

Vokálny súbor Gregoriana pôsobí v Košiciach vyše 20 rokov. O jeho začiatkoch a prvých výzvach, o štúdiu gregoriánskeho chorálu, o interpretácii stredovekej polyfónie, ale aj diel súčasných skladateľov, sme sa rozprávali s jeho zakladateľom a umeleckým vedúcim MAREKOM KLEINOM.

Málokto vie, že v Košiciach už od roku 2004 pôsobí súbor, ktorý sa pravidelne venuje interpretácii gregoriánskeho chorálu. Aká bola genéza jeho vzniku? 

Ku gregoriánskemu chorálu som sa dostal ešte počas pôsobenia v košickom Zbore sv. Cecílie, ktorého členom som bol prvých 11 rokov od jeho vzniku (1992–2003) a pôsobil som aj v jeho vedení. Z času na čas vznikla potreba zaspievať nejaký chorál, a keďže mu nikto z nás nerozumel, rozhodol som sa tejto oblasti venovať. Najprv som si naštudoval Úvod do štúdia gregoriánskeho chorálu od Miroslava Venhodu a postupne sme chorál zaradili do spevu v liturgii. 

Neskôr som narazil na nahrávky súboru Schola Gregoriana Pragensis, ktoré ma prekvapili. Chcel som vedieť, odkiaľ berú odvahu na svoju interpretáciu, a tak som sa skontaktoval s jej zakladateľom Davidom Ebenom. Poradil mi ďalšiu študijnú literatúru, konkrétne Gregoriánsku semiológiu, ktorú napísal Eugène Cardine. Po jej preštudovaní som však mal naďalej pocit, že potrebujem okrem teórie nabrať prax, preto som sa v roku 2004 zúčastnil prvého ročníka podujatia Convivium v Česku. Išlo o letnú školu, kde triedu gregoriánskeho chorálu viedol Jiří Hodina, spevák Scholy Gregoriana Pragensis, ktorý rovnako ako David Eben študoval chorál na parížskom konzervatóriu. Vďaka nemu som sa dostal aj na podujatia parížskej gregoriánskej scholy a získané skúsenosti ma výrazne posunuli vpred. 

Na jeseň 2004 som oslovil kamarátov, bývalých členov Zboru sv. Cecílie, s úmyslom založiť vokálny súbor. Pôvodným zámerom bolo venovať sa výlučne chorálu, ktorý považujem za nespravodlivo opomínaný, a túžil som ho sprostredkovať ľuďom. Ne zostali sme však len pri ňom – hneď od začiatku išlo o zostavu schopnú spievať štvorhlasné renesančné diela. Na koncerte k prvému výročiu s tematikou úcty k anjelom v stredovekej a renesančnej liturgii sme okrem gregoriánskych spevov uviedli diela skladateľov Francisca Guerrera, Tomása Luísa de Victoriu a Orlanda di Lassa. 

Venujete sa aj domácemu a súčasnému repertoáru? 

Vďaka spolupráci s muzikologičkami Evou Veselovskou a Andreou Meščanovou sme začali postupne oživovať hudobné pamiatky slovenskej proveniencie. (Nahrali sme ich na dva CD nosiče, ktoré zachytávajú jednohlasné aj polyfonické diela spred roku 1600.) Z historických prameňov z územia Slovenska môžeme ešte spomenúť františkánsky zborník Harmonia Pastoralis, ktorého obidve vianočné omše sme nahrali v spolupráci s českým súborom Ritornello na rovnomennom albume. 

Súčasná hudba nás sprevádza tiež v podstate už od začiatku. Spolupracujeme s domácimi aj zahraničnými skladateľmi a viaceré kompozície vznikli špeciálne pre náš súbor. Na albume nova et vetera popri gregoriánskom chorále zaznievajú skladby, ktorých autormi sú Martin Bako, Javier Busto, Libor Dřevikovský, Rihards Dubra, Fabio Fresi, Mirko Krajči, Víťazoslav Kubička, Zdeněk Lukáš, Vytautas Miškinis, Imant Raminsh, Renāte Stivriņa, Matúš Šimko a Peter Zagar. Najnovším príkladom takejto spolupráce je omša, ktorú pre nás skomponoval maďarský skladateľ Márton Levente Horváth – nahrávku z minuloročného koncertu v rámci festivalu ARS NOVA Štátnej filharmónie Košice sme v novembri vydali na našom EP Missa Cassoviensis. 

Spomínal si podujatia parížskej scholy, na ktorých si sa viackrát zúčastnil... 

Choeur Grégorien de Paris (CGP) už viac ako 40 rokov organizuje v rámci Svätého týždňa (od soboty pred Kvetnou nedeľou po Veľkonočný pondelok) stretnutie, kde sa speváci z rôznych krajín (skúsení aj neskúsení, veriaci aj neveriaci) zúčastňujú na slávení Liturgie hodín a bohoslužieb spevom gregoriánskeho chorálu. Podobnú akciu organizuje od roku 2009 s podporou CGP združenie Conventus Choralis v Česku a v roku 2017 vznikla vo francúzskej Normandii ďalšia paralelná odnož. Každý rok je vedením spievania na týchto podujatiach poverený iný spevák a bolo pre mňa veľkou cťou, keď som dostal od zakladateľa CGP Louisa-Marieho Vigneho ponuku viesť spievanie v Normandii v roku 2019. Bola to veľmi dôležitá skúsenosť a previerka mojich schopností.

Môžeš v krátkosti predstaviť zakladateľa CGP Louisa-Marieho Vigneho? 

Bol to veľmi múdry, vzdelaný a charizmatický človek, ktorý zomrel v roku 2022. K spevu gregoriánskeho chorálu pritiahol mnoho ľudí – jeho odchovanci založili nemálo súborov od Argentíny, Kolumbie cez viaceré európske štáty, Madagaskar až po Južnú Kóreu (a možno ešte ďalej). Stretli sme sa s ním aj v Prahe v roku 2009, kde sme s pápežom Benediktom XVI. spievali slávnostné vešpery pod vedením Jiřího Hodinu. Spolupracovali sme s ním aj v roku 2011, keď Gregoriana koncertovala v Paríži na pozvanie Slovenského inštitútu. Vtedy sme si zaspievali spoločne s CGP na bohoslužbe vo Versailles. On je aj autorom myšlienky o gregoriánskom choráli, ktorú máme uvedenú na našej webovej stránke: „Pohyb, ktorý napĺňa pokojom, hudba hovoriaca o nevysloviteľnom.“ 

Má zmysel uvádzať chorál koncertne? 

Určite má, ale v liturgii sa jeho účinok podľa mňa umocňuje – nehovoriac o rozmere pre veriaceho človeka. V dnešnej liturgickej praxi sa často kombinujú rôzne žánre, popri ktorých chorál vyznieva ako „chudobný príbuzný“. Pre mňa osobne je veľkým zážitkom výlučne chorálna liturgia, čo je u nás veľmi nezvyklé, no verím, že by si ju mnohí ľudia dokázali vychutnať viac než iné formy. 

Čo robí gregoriánsky chorál nadčasovým a atraktívnym aj pre dnešného poslucháča? 

Vzhľadom na jeho miesto v súčasnej liturgii a koncertnej praxi by sa dalo skôr tvrdiť, že vôbec nie je atraktívny, ale myslím si, že to spočíva najmä v jeho nedostatočnom poznaní. Aj tá malá skupina ľudí, ktorá má akú-takú predstavu, ho obyčajne pozná len veľmi povrchne, a to okrajovú časť repertoáru. Tvorí ho obrovské množstvo rôznych spevov a foriem určených pre rôzne liturgické slávenia, od úplne jednoduchých veršíkov zložených z dvoch tónov s trvaním iba niekoľkých sekúnd, až po zložité ozdobné spevy určené sólistom, s trvaním aj 12 minút, pričom na jednu slabiku sa zaspieva aj viac ako 30 nôt. 

Podobne ako kedysi predkovia súčasných Európanov stavali kostoly, učili sa jedni od druhých a preberali vzory zo stavby iných kostolov, aj hodnotný chorálový repertoár sa budoval desaťročia. Tí, čo mali možnosť zažiť ho a počuť v správnom kontexte, sú presvedčení, že stojí za to, aby nevymizol. Gregoriánsky chorál je ako prekrásna katedrála našich predkov. Určite si všetci prajeme, aby zostala zachovaná a aby ju mohli obdivovať aj nasledujúce generácie a myslím si, že je našou povinnosťou ho zachovať. 

Kto tvorí súbor Gregoriana a kde vás môžeme počuť? 

Členmi Gregoriany sú zanietení amatéri, stretávame sa pravidelne každý týždeň. V súčasnosti má teleso približne 16 až 20 členov. Všetci máme svoju prácu, nik nie je profesionálnym hudobníkom. Pri koncertoch a nahrávaniach príležitostne spolupracujeme aj s umelcami z radov profesionálov. 

So železnou pravidelnosťou spievame na nedeľnej latinskej omši v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, tzv. dómskej deviatke. Pre jej účastníkov sme v tomto roku vytvorili stránku missa.gregoriana.sk s textami, prekladmi a hudobným programom, ktorú každý týždeň aktualizujeme. Okrem toho raz mesačne organizujeme Completorium Cassoviense, čo je kombinácia gregoriánskeho kompletória (ktoré tvorí liturgickú časť) s následnou koncertnou polhodinkou – niekedy aj s pozvanými hosťami. 

Zvlášť rád by som spomenul adventné omše u košických premonštrátov a matutína v Kaplnke sv. Michala vo Veľkom týždni, kde zaznieva iba gregoriánsky chorál a to v súvislostiach a priestoroch, pre aké bol vytvorený. 

Aké sú interpretačné výzvy pri štúdiu a prednese chorálu? 

Pre súčasného človeka je najväčšou výzvou voľný rytmus, ktorý, na rozdiel od väčšiny hudby, nie je pravidelný, ale podriaďuje sa prednesu slova. Pokiaľ spieva v skupine a je pod dobrým vedením, nezvykne to byť veľký problém. Pre niekoho sa môže zdať prekážkou aj kvadratická notácia, v ktorej je chorál zapísaný, no naučiť sa ju čítať je otázkou krátkeho času. Práve táto notácia umožňuje nášmu mozgu ľahšie sa odpútať od pravidelného rytmu. 

Koľko času si na skúškach zboru vyžaduje nácvik chorálu? 

Spievame ho takmer pri každej produkcii, na skúškach mu až toľko priestoru nevenujeme. Gregoriánsky chorál sa totiž nenacvičuje, ale vstrebáva (úsmev). Keď sa mu človek venuje roky, môže si dovoliť uviesť ho bez nacvičovania. Keď ho ako prvý kantor ovládam a moji speváci už spievali mnohé iné chorály, môžeme zaspievať aj nový, nenacvičovaný spev bez problémov. Preto je to, podľa môjho názoru, s gregoriánskym chorálom jednoduchšie než s inými spevmi. 

Akým spôsobom pripravuješ notové materiály pre zbor, najmä pri práci s historickými prameňmi a gregoriánskym chorálom? 

Čo sa týka viachlasného repertoáru, niektoré kupujeme, používame voľne dostupné zdroje a veľa prepisujem, najmä pre lepšiu čitateľnosť pôvodnej notácie. (Používam program Lilypond.) Pomáhajú mi s tým aj moje deti, ktoré sú dôležitými členmi zboru. Pri práci s archiváliami som sa naučil čítať bielu menzurálnu notáciu. Spevákom dávam k dispozícii aj MIDI súbory, aby sa mohli doma pripravovať sami. Podobne je to aj s chorálnym materiálom, máme kúpené spevníky Graduale Triplex a tiež často prepisujem pôvodné zdroje pomocou programu Gregorio. 

Tvojou osobnou dlhodobou aktivitou je Graduale Project – séria hudobných videí s notami chorálov... 

Pri hľadaní nahrávok gregoriánskych chorálov som zistil, že mnohé neexistujú. A tiež som už dlhšie chcel niečo nahrať aj sám, no nevedel som z toho množstva urobiť výber, keďže aj tie najjednoduchšie formy majú pre mňa rovnakú hodnotu ako tie zložité ozdobné. V roku 2012 som siahol po liturgickej knihe chorálnych spevov Graduale Romanum, ktorá obsahuje okolo 900 spevov, a začal som ich nahrávať. Momentálne som za číslom 700, takže mám nádej, že sa mi podarí môj zámer nahrať ich všetky naplniť. Nahrávky zverejňujem na YouTube kanáli s názvom Graduale Project. 

Čiu interpretáciu gregoriánskeho chorálu považuješ za najlepšiu? 

Na počúvanie i štúdium vrelo odporúčam nahrávky už spomínaných Choeur Grégorien de Paris alebo Schola Gregoriana Pragensis. Nie veľa, ale hodnotné chorálové nahrávky má aj estónsky súbor Vox clamantis, ktorého umelecký vedúci Jan-Eik Tulve je odchovancom CGP. Alberto Turco, taliansky kňaz a odborník na gregoriánsky chorál, má tiež viacero kvalitných nahrávok s rôznymi súbormi. 

Gregoriana

Košický vokálny súbor Gregoriana funguje od svojho založenia v r. 2004 pod umeleckým vedením Mareka Kleina. Súbor pravidelne účinkuje pri bohoslužbách v Dóme sv. Alžbety. Jeho repertoár sa zameriava na gregoriánsky chorál, renesančnú a stredovekú polyfóniu, ale aj na súčasnú sakrálnu zborovú tvorbu. Okrem účinkovania pri liturgiách súbor vystupuje aj koncertne. Predstavil sa na Festivale sakrálneho umenia (2007), Ars Nova Cassoviae (2008), Nymburských dňoch B. M. Černohorského v Česku (2011), festivale Konvergencie (2011), Predvianočnom koncerte, Paríž (2011), Otváracom ceremoniáli Košice EHMK (2013), Košickej hudobnej jari (2015), Veľkonočnom koncerte ŠFK (2017), koncerte Tempus Gratiae – Gregoriana 20 v rámci festivalu Ars Nova (2024), Koncerte Planéty so ŠFK (2025). Na svojich albumoch spolupracoval s Eduardom Tomaštíkom, Janom Mikušekom, Michaelom Pospíšilom, Mártonom Levente Horváthom a súborom Ritornello. 

Diskografia: Tempus Adventus (2010), Tempus Nativitatis (2012), nova et vetera (2012), Harmonia pastoralis (2017), Christus est natus (2020), Missa Cassoviensis (2025).

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 01-02/2026.)