František Ignác Antonín Tůma: Requiem, Te Deum, Vesperae, Motetá

František Ignác Antonín Tůma

Czech Ensemble Baroque, R. Válek

Requiem Supraphon 2021

Te Deum Supraphon 2022

Motetá pre cisárovnú Alžbetu Kristínu
Aparté 2023

Vesperae 

Supraphon 2024

V rokoch 2021–2024 sa súboru Czech Ensemble Baroque orchestra & choir (CEB) pod taktovkou Romana Válka, s vokálnym vedením Terezy Válkovej, podarilo zrealizovať naozaj unikátny projekt – vytvoriť antológiu tvorby českého skladateľa Františka Ignáca Antonína Tůmu (1704–1774), ktorého dielo bolo vzorom pre J. Haydna a dokonca aj pre W. A. Mozarta. 

Tůma vo svojich skladbách prepojil kontrapunktické umenie neskorého baroka s novými prúdmi klasicizmu a jeho tvorbu môžeme kvalitatívne i kvantitatívne porovnávať s dielami A. Caldaru či N. Jommelliho. Spolu s J. D. Zelenkom patrí k najvýznamnejším skladateľom stredoeurópskej vokálnej hudby 18. storočia, no dramaturgami koncertov je stále neprávom opomínaný.

O superlatívoch Tůmovho skladateľského umenia svedčia aj štyri CD, ktoré si dovolím nazvať „tůmovskou tetralógiou“ pričom každé z nich prináša svetovú premiéru nahrávky diela z pestrého a rozsiahleho autorovho katalógu.

Pomyselnou vlajkovou loďou je určite Tůmovo Requiem. Z kompozičnej stránky dielo zaujme motivickou nápaditosťou, farebnosťou harmónie i inštrumentáciou. Dirigent Roman Válek, iniciátor celého projektu, sa snažil o uplatnenie princípu concerti – ripieni, kde stoja oproti sebe štyria sólisti, podporení sláčikmi a bassom continuom, a ôsmi speváci – ripienisti, zdvojení kornetmi, trombónmi, fagotom a organom.  Pri počúvaní Requiem a žalmu Miserere (obe sú v origináli napísané v c mol) môže pozorný poslucháč cítiť farbu tóniny d mol. Pre zmenu tóniny sa dirigent rozhodol vzhľadom na skutočnosť, že Tůmova hudba znela prevažne v ladení 460 Hz. Zaujímavosťou je, že zvukovo i kompozične predznamenáva Mozartovo Requiem.

Druhé CD predstavuje sakrálne skladby Te Deum s úvodným tympanovým sólom i krátkymi štvorhlasnými klarinovými fanfárami, omšu Missa Veni Pater pauperum a Sinfoniu ex C.

Jedným z výsledkov dlhodobej spolupráce CEB s vynikajúcim nemeckým kontratenoristom a dirigentom Andreasom Schollom je CD s Tůmovými tromi sakrálnymi motetami venovanými cisárovnej Alžbete. (Do pozornosti dávam árie Quam magnificata, da capo áriu O vera sincera i žalm Dixit Dominus.)

Najpestrejším albumom je ten posledný, z r. 2024 s názvom Vesperae. Po slávnostnej Ouverture nasleduje zhudobnenie vešpier, v ktorom prekvapuje stručné, ale zato výživné spracovanie jednotlivých žalmov a Magnifikátu. Sinfonia in d a Partita in g sú tiež ukážkou Tůmovho inštrumentačného majstrovstva. Stabat Mater (jedno zo šiestich Tůmových zhudobnení) ponúka farebné duetá striedajúce sa so zborovými vstupmi, ktoré sú vrcholom poslednej časti Fac me plagis.

Sólistami diel sú prevažne stáli členovia Czech Ensemble Baroque Choir, ktorých hlasy už po rokoch spoločnej interpretácie barokových skladieb dokonale ladia: sopranistky Romana Kružíková, Markéta Böhmová, Pavla Radostová, Zuzana Badárová, altistky Lucie Karafiátová, Monika Jägerová, tenoristi Jakub Kubín, Ondřej Holub a Matúš Šimko. Spoločným menovateľom všetkých štyroch CD, čo sa týka sólového vokálneho obsadenia, je basista Jiří Miroslav Procházka. Hoci sa mi v niektorých (sólových i zborových) úsekoch žiadala precíznejšia artikulácia a prepracovanejšia deklamácia a tiež technika interpretácie vokálových samohlások, CEB choir je dlhodobo zárukou kvalitne predvedenej starej hudby.

Pozornosť si zaslúži sláčiková a dychová sekcia i harmonické basso continuo (organ s teorbou). V inštrumentálnych skladbách si viem predstaviť prepracovanejšie smerovanie a vnútorný ťah fráz v spojení s delikátnym využitím širokej dynamickej škály. Oceňujem (nielen umeleckú, ale i finančnú) snahu orchestra i zboru CEB o znovuoživenie týchto kompozícií a o zviditeľnenie Františka Ignáca Antonína Tůmu v Česku i vo svete.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 4/2025.)